Palaeotherium

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Palaeotherium (fosílna kostra)

Palaeotherium je rod vymretého cicavca.

Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Dosahoval veľkosti dnešného tapíra indického (Tapirus indicus). Predkami paleotérií boli prakopytníky typu Hyracotherium, takže palaeotériá predstavujú začiatok vývojovej rady ťažkých foriem koňovitých kopytnatcov. Tento zvláštny špecializovaný typ však neuspel, bol prekonaný vývojom ťažkých foriem nosorožcov a tapírov a vymrel už v spodnom oligocéne. Palaeotherium mali veľkú a ťažkú lebku, veľmi pohyblivé pery, ale nemali tapíri chobot. Končatiny mali trojprsté, opatrené malými kopýtkami, a našľapovali ešte na celé prsty.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Palaeotherium (fosílna lebka)

Žili v starších treťohorách (v eocéne, teda pred 43 až 38 miliónmi rokov) v Európe aj v Amerike, v severnej časti kontinentu. Domovom týchto na kone značne ťažkopádnych zvierat boli vlhké pralesy, kde paleotéria žili celkom obdobným spôsobom ako dnešní tapíri. Je zaujímavé, že v Severnej Amerike aj paleotérie vytvárali ľahké stepné formy, ktoré sa blížia vývojovým štádiám pravých koní.

Palaeotherium magnum patrilo k najväčším formám celej skupiny, žilo v Európe a bolo popísané veľmi stroho, už roku 1804 slávnym Cuvierom, otcom francúzskej paleontológie.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]