Palatínska kongregácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Palatínska kongregácia alebo súdne španstvo (lat. generalis congragatio, iudicium generale, proclamata congregatio) bola súdnym fórom palatína v stredovekom Uhorsku. Prvýkrát sa objavili v 12. storočí za vlády Bela III.

Vyhlasovala sa vždy dopredu pre určité komitáty, aby sa zhromaždila šľachta z týchto komitátov. Palatínske kongregácie sa konávali vonku na poli od konca jari do začiatku jesene. Riešili sa tu kriminálne činy všetkých druhov, majetkovo-právne spory šľachty.

Tribunál takéhoto súdu tvoril palatín a dvaja prísediaci. Spočiatku to boli bilóti, neskôr si palatín vyberal dvoch šľachticov z radov miestnej šľachty (iudicis duo megales). Začiatkom 13. storočia si šľachta vymohla, že si bude sama vyberať dvoch šľachticov, neskôr štyroch.

Palatínske kongregácie sa udržali aj v 13. a 14. storočí. Prežívali ešte do polovice 15. storočia. Zanikli za vlády Mateja Korvína.