Palau
| Tento článok potrebuje doplniť odkazy na ostatné články. Prosím, upravte tento článok podľa návodu na Wikipédia:Príručka/Odkazy. Prosím, odstránte túto šablónu po pridaní odkazov. |
| Palauská republika | |||||
|
|||||
| Národné motto: Rainbow's End (Koniec dúhy) |
|||||
![]() |
|||||
| Oficiálny názov - Dlhý |
Beluu er a Belau |
||||
| - Krátky | Palau | ||||
| Úradné jazyky | angličtina, palaučina, japončina | ||||
| Hlavné mesto | Melekeok | ||||
| Najväčšie mesto | Koror | ||||
| Hlava štátu | Johnson Toribiong | ||||
| Predseda vlády | |||||
| Rozloha - Celková |
|||||
| Susedia | |||||
| Počet obyvateľov - Sčítanie 2005 |
190. miesto |
||||
| Hustota obyvateľov - Sčítanie 2005 |
126. miesto |
||||
| HDP p.c. v USD (PKS) - Stav [[]] |
. miesto |
||||
| Vznik | |||||
| Forma štátu | federatívna republika | ||||
| Mena | americký dolár | ||||
| Gramotnosť | |||||
| Časová zóna |
UTC +9 |
||||
| Štátna hymna | Belau loba klisiich er a kelulul | ||||
| Medzin. kód (ISO 3166-1) | |||||
| Kód motorových vozidiel (OSN) | PAL | ||||
| Internetová doména | .pw | ||||
| Smerové telefónne číslo | +680 | ||||
Palau, dlhý tvar Palauská republika, je štát v Austrálii a Oceánii. Je to nezávislý štát, ale zároveň pridružený štát USA.
Hlavné mesto je Koror.
Obsah |
Geografia [upraviť]
Palau je skupinou 26 ostrovov a asi 300 ostrovčekov, z ktorých všetky okrem 6 ležia vnútri rozsiahlej lagúny uzatvorenej bariérovým útesom. Sú najzápadnejšie zo 6 hlavných ostrovných skupín, ktoré tvoria súostrovie Karolíny. Z celej skupiny je obývaných iba 11 ostrovov, z ktorých najväčší je Babelthuap. K ďalším dôležitým ostrovom patria Angaur, Koror, na ktorom žijú dve tretiny obyvateľstva, a Peleliu. Severne od Babelthuapu leží koralový atol Kayangel. Juhozápadne od ostrova Kororu sa v rovnomennom štáte rozkladá skupina asi 300 neobývaných ostrovčekov Rock Islands. Asi 600 km južne od ostrova Angaur sa rozkladá izolovaná skupina Juhozápadných ostrovov, ktoré sú tiež súčasťou republiky Palau.
História [upraviť]
V koloniálnom období boli ostrovy spolu s Mariánami, Karolínami a Marshallovými ostrovmi súčasťou tzv. Španielskej východnej Indie. V roku 1889 ich získali Nemci a neskôr Japonci, ktorí boli vytlačení vojskami USA. V roku 1979 odmietlo Palau vstup do Federatívneho štátu Mikronźie. Radšej si v roku 1994 zvolilo samostatnosť (s 50 ročnou vojenskou ochranou USA)
Hospodárstvo [upraviť]
Obyvatelia sa tradične živia samozásobiteľským poľnohospodárstvom a rybolovom. Pestujú sa najmä sladké hľuzy a chovajú sa ošípané a hydina. Pre výživu je dôležitý aj rybolov. Palau predáva zahraničným rybárom aj licencie na lov tuniaka vo výsostných vodách. Štát je enormne závislý od finančnej podpory zo strany USA. Spoločná dohoda zahrňuje aj stálu prítomnosť amerických vojsk v krajine.
Cestovný ruch [upraviť]
Na ostrovoch sa pomerne darí rozvíjať cestovný ruch - napomáha tomu blízkosť Ázie, letecké prepojenie s čoraz väčším počtom krajín a zahraničné investície do infraštruktúry a služieb. V Palau pribúda v poslednom období aj zahraničných pracovníkov, napr. z Filipín, Indonézie či Taiwanu. Na väčších ostrovoch je cestná sieť s pevným povrchom. Medzi ostrovmi je pravidelná lodná a letecká doprava. Medzinárodné letisko sa nachádza na ostrove Babelthuap
Spolkové štáty [upraviť]
Palau sa skladá zo 16 miniatúrnych spolkových štátov:
- Aimeliik
- Airai
- Angaur
- Hatohobei
- Kayangel
- Koror
- Melekeok
- Ngaraard
- Ngarchelong
- Ngardmau
- Ngatpang
- Ngchesar
- Ngeremlengui
- Ngiwal
- Peleliu
- Sonsorol
Iné projekty [upraviť]
Zdroj [upraviť]
Zubriczký G : Geografia štátov sveta (2009), MAPA Slovakia Plus, s.r.o. s 254
|
||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||
