Paleoázijské jazyky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Paleoázijské jazyky alebo paleosibírske jazyky je skupina (spoločenstvo) jazykov používaných v severnej severovýchodnej Ázii, na Sachaline, na Kurilách a v severnej Amerike. Väčšinou sú to afixálne aglutinačné jazyky.

Patria sem tieto jazykové rodiny a izolované jazyky:

Rozsah skupiny je pomerne sporný, najčastejšie sa do nej nezaraďuje ainčina, potom eskimácko-aleutské jazyky a potom prípadne ďalšie z paleoázijských jazykov v užšom zmysle.