Panické Dravce
| Panické Dravce | |
| Panyidaróc | |
| obec | |
.jpg) Kostol Najsvätejšej Trojice
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Lučenec |
| Región | Novohrad |
| Nadmorská výška | 185 m n. m. |
| Súradnice | 48°16′59″S 19°39′06″V / 48,2831°S 19,6517°V |
| Rozloha | 11,15 km² (1 115 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 737 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 66,1 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1573 |
| Starosta | Atilla Papp[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA) |
| PSČ | 985 32 (pošta Veľká nad Ipľom) |
| ŠÚJ | 511692 |
| EČV (do r. 2022) | LC |
| Tel. predvoľba | +421-47 |
| E-mailová adresa | oupdravce@stonline.sk |
| Telefón | 047 / 437 41 34 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Panické Dravce | |
| Webová stránka: panickedravce.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Panické Dravce sú obec nachádzajúca sa 5 km od Lučenca, na južnej ceste z Lučenca do Veľkého Krtíša, ktorá vedie popri rieke Ipeľ. Obec mala k 31. 12. 2015 spolu 744 obyvateľov.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1246 pod názvom Draus. V ďalších zmienkach sa spomína ako Darocz v roku 1488, v roku 1573 ako Panydarocz alebo Pani Darocz. Obec bola majetkom rôznych zemianskych rodov ako Daróczyovci, Madáchovci a ďalší. Za vojen začiatkom 17. storočia spustla, obnovená bola okolo roku 1680 ako osada a začiatkom 18. storočia sa vyvinula opäť v obec. Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. V roku 1773 ju nachádzame pod názvom Dravcze. V roku 1920 mala obec názov Pani Darovce, 1927 Panitské Dravce a od roku 1948 sa nazýva Panické Dravce, maď. Panyidaróc. V 10. - 11. stor. boli obľúbenými poľovnými oblasťami kráľov zvolenské lesy. Vedľa ciest smerujúcich na Zvolen sa vytvárali služnovské obce s rozdielnymi spoločenskými povinnosťami a právami. Ich hlavnou povinnosťou bolo zaopatriť kráľovský sprievod. Obce kráľovských poľovníkov boli pomenované „Daróz“. Odtiaľ pochádza aj názov obce.[4]
Demografia[upraviť | upraviť zdroj]
Sčítanie 2011[upraviť | upraviť zdroj]
údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011
Sčítanie 2011 (národnosť v %):
| Počet obyvateľov: 743 | ||||
|---|---|---|---|---|
| slovenská | 58,95 % | |||
| maďarská | 35,40 % | |||
| rómska | 1,75 % | |||
| česká | 0,27 % | |||
| iná | 0,13 % | |||
| nezistená | 3,50 % | |||
Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):
| Počet obyvateľov: 743 | ||||
|---|---|---|---|---|
| slovenský | 52,62 % | |||
| maďarský | 41,86 % | |||
| rómsky | 1,75 % | |||
| rusínsky | 0,13 % | |||
| český | 0,40 % | |||
| iný | 0,27 % | |||
| nezistený | 2,96 % | |||
Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):
| Počet obyvateľov: 743 | ||||
|---|---|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 71,60 % | |||
| Evanjelická cirkev augsburského vyznania | 5,38 % | |||
| Gréckokatolícka cirkev | 0,27 % | |||
| Reformovaná kresťanská cirkev | 0,27 % | |||
| Evanjelická cirkev metodistická | 0,13 % | |||
| Apoštolská cirkev | 0,54 % | |||
| Bratská jednota baptistov | 6,86 % | |||
| Cirkev adventistov siedmeho dňa | 0,40 % | |||
| bez vyznania | 8,75 % | |||
| nezistené | 5,79 % | |||
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová neoklasicistcká stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť hmoty stavby z roku 1910. Kostol vznikol na starších základoch. Fasády kostola sú členené lizénovými pásami, mierne predstupujúca veža vytvára na fasáde rizalit. Interiér je zaklenutý lunetovou a krížovou klenbou. Vnútorné zariadenie kostola je neorenesančné. V kostole sa nachádzajú zvony z rokov 1771 a 1807.[5]
-
Rímskokatolícky kostol -
-
-
Kríž pri kostole
Zaujímavosti v okolí obce[upraviť | upraviť zdroj]
Okolie obce tvorí pekná príroda skrášlená korytom rieky Ipeľ. Dva kilometre od obce smerom na juh sa nachádzajú Velické štrkoviská, ktoré tvorí viacero povrchových baní na ťažbu štrku. V štyroch baniach sa už neťaží a teda slúžia ako vyhľadávaný rybársky revír pre rôznorodosť rybných druhov. V okolí obce sa náchádzajú cyklistické trasy, či už po ochrannej hrádzi rieky Ipeľ, alebo v blízkych Mestských lesoch mesta Lučenec.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ História obce
- ↑ Panické Dravce- Kostol Najsvätejšej Trojice [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Panické Dravce
