Panzerkampfwagen III

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Panzerkampfwagen III
PzKpfw IIIH v múzeu vo francúzskom Saumure.

PzKpfw IIIH v múzeu vo francúzskom Saumure.

Základná charakteristika
Posádka 5 mužov (vodič, veliteľ, strelec, nabíjač, radista)
Dĺžka 5,52 m
Šírka 2,9 m
Výška 2,5 m
Hmotnosť 22 t
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie čelné do 70 mm
Hlavná zbraň 50 mm kanón L/42 (verzia L)
Sekundárne zbrane 2x 7,92mm guľomet MG 34
Pohon a pohyb
Pohon dvanásťvalcový benzínový motor Maybach HL-120 TRM
224 kW (300 k)
Odpruženie torzné tyče
Max. rýchlosť 40 km/h po ceste
Pomer výkon/hmotnosť 17 k/tona
Dojazd 175 km
Priechodnosť prekonával svah so sklonom 60 %, zákop so šírkou 269 cm, stenu vysokú 60 cm a brod hlboký 80 cm

PzKpfw III alebo Panzerkampfwagen III, či skrátene Panzer III bol nemecký stredný tank používaný v prvej polovici druhej svetovej vojny.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

V polovici 30. rokov začali nemecké ozbrojené sily realizovať koncepciu tankových vojsk, ktorá počítala s tým, že tankové prápory budú pozostávať z troch čiat ľahších tankov a jednej tankovej čaty s ťažšími vozidlami. Práve vtedy bola vyhlásená súťaž na nový stredný tank PzkPfw III alebo tiež SdKfz 141. Výrobou prototypov podľa zadaných špecifikácií boli firmy Daimler-Benz, Krupp, MAN a Rheinmetall-Borsig. Spočiatku sa počítalo s tým, že tank bude vyzbrojený štandardným 37 mm kanónom, avšak prstenec veže mal byť väčší než bolo potrebné, pre prípad, že by bolo v budúcnosti potrebné použiť silnejší 50 mm kanón. Súťaž nakoniec vyhral prototyp od firmy Daimler-Benz. Onedlho sa rozbehla sériová výroba prvých verzií Ausf A, B a C, ktoré však boli stavané iba v pomerne malých sériach a do februára 1940 boli vyradené zo služby. Do služby tieto tanky oficiálne vstúpili v septembri 1939 a boli nasadené počas invázie do Poľska.

V priebehu výroby boli odstraňované problémy a stroje boli modernizované. Tak sa objavili ďalšie verzie Ausf D, E a F, ktoré sa líšili najmä v detailoch veže a pružení. Koncom roku 1939 však padlo rozhodnutie umiestniť do tanku 50 mm kanón L/42. Nové tanky už spadali do verzie F a G, ktorá mala navyše silnejší motor. Niektoré stroje boli prispôsobené pre púštne podmienky dodatočnými vzduchovými filtrami, iné (Tauchpanzer) boli prispôsobené na jazdu pod vodou pred pripravovanou inváziou do Británie.

Počas útoku na ZSSR sa pri stretoch so sovietskymi modernými strednými tankmi T-34 ukázali PzKpfw III ako málo účinné. Prvé zmeny zahrňujúce skúsenosti z východného frontu zaznamenala verzia H, ktorá mala napríklad o poznanie širšie pásy. Pre nemeckých tankistov bolo veľmi nepríjemné i to, že bežný 37 alebo 50 mm kanón, ktorý používali PzKpfw III, neboli v čelných súbojoch so sovietskymi obrnencami dostatočné. Preto niesla nová verzia J lepší kanón KwK 39 L/60 s dlhšou hlavňou. Intenzívna bojová činnosť nemeckých tankových vojsk mala za následok, že v roku 1942 sa už na fronte nachádzalo iba málo PzKpfw III s 37 mm kanónom.

Ako vývoj PzKpfw III pokračoval, do popredia sa postupne dostávala nová verzia L, ktorá mala silnejšie pancierovanie a vážila 22 ton, čo bolo takmer o polovicu viac než bola hmotnosť pôvodného prototypu. Tieto tanky mali tiež možnosť prenášať chladiacu zmes do iných strojov, čo bolo vhodné najmä v extrémnych zimných podmienkach na východnom fronte. Postupný vývoj však bol nezastaviteľný a ani nový 50 mm kanón, či zvýšená pancierová ochrana nezabezpečila PzKpfw III primát na bojisku. Nové sovietske tanky boli stále mierne napred a tak boli do verzií M a N inštalované silnejšie 75 mm kanóny 75-mm L/24 z PzKpfw IV.

Výroba PzKpfw III bola zastavená v auguste 1943, pokračovala iba výroba podvozkov, ktoré boli použité pre samohybné delá StuG III, ktoré sa vyrábali prakticky do konca druhej svetovej vojny. Okrem toho existovalo ešte niekoľko verzií veliteľských, vyslobodzovacích a pozorovacích tankov na podvozku PzKpfw III. Celkovo bolo vyrobených 15 000 vozidiel na podvozku tankov PzKpfw III.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]