Papagájik pásikavý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Papagájik pásikavý (iné názvy: papagáj pruhovaný, papagáj pásikavý, aymara pruhovaná; lat. Bolborhynchus lineola) je druh z čeľade papagájovité.

Papagájik pásikavý, modrý kobalt

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Horské oblasti strednej a južnej Ameriky (Mexiko, Panama, Kolumbia, Venezuela, Peru) a to až do nadmorskej výšky 2 500 m n. m., živí sa prevažne dužinatým ovocím a semenami tráv. Skupinu tvoria len páry alebo malé rodinné skupiny. Úkryt na nocľah a hniezdenie si hľadajú v dutinách starých odumretých stromov. Veľkosť má približne 16-17 cm, hmotnosť 35-45 g, dožívajú sa okolo 10 rokov.

Chovateľské zázemie[upraviť | upraviť zdroj]

Tohoto vtáka možno chovať aj vo vonkajšej voliére, chránenej pred vetrom, dažďom a priamym slnkom, kde teplota nepoklesne pod 10°C. V interiéri nie je náročný na veľkosť klietky, ktorá by však nemala byť menšia ako 60 l. Pokiaľ je to možné, mal by mať možnosť voľného výletu aspoň raz za deň. Papagájik pásikavý je spoločenský a veľmi znášanlivý papagáj, ktorý nevyvoláva problémy ani v prítomnosti iných exotických vtákov. Rýchlo si zvyká na ľudí a pravidelný denný režim.
Na rozdiel od iných papagájov papagájiky pásikavé nemajú deštruktívne tendencie, neohrýzajú nábytok a nie sú hlučné. Pokiaľ sa jedince vzájomne vidia, iba jemne štebocú sotva počuteľnými zvukmi. Ak na seba nevidia, ich zvukový prejav môže byť podstatne hlasnejší. Preto je rozumnejšie ich chovať v tesnej blízkosti, prípadne v jednej spoločnej voliére. Veľmi rady šplhajú, preto je potrebné, aby voliéra alebo klietka boli na šplhanie prispôsobené množstvom paličiek, konárikov, rebríkov a pod. Chôdza papagájika pripomína chôdzu varana alebo leguána. Dokážu presedieť na jednom mieste aj celé hodiny a ticho pozorovať okolie. Ak je chovaný iba jeden jedinec, rád sa zdržuje v blízkosti majiteľa, preto je vhodné mať prenosné bidielko na aspoň 20 cm vysokom podstavci. Pre svoju pokojnú povahu je vhodný hlavne pre začínajúcich chovateľov, deti a dôchodcov. Jedinou nevýhodou je pomerne riedky trus. Na chov nie je potrebný CITES.

Potrava v zajatí[upraviť | upraviť zdroj]

Ako základ je vhodná zmes semien pre malé papagáje (papagájce), ktorá sa dopĺňa malými kúskami ovocia, zeleniny a vareným vajíčkom. Sú to doslova "jablkožrúty". Ďalej obľubujú papriku a senegalské proso. Ovocie treba dobre upevniť, pretože ak im spadne na zem, už si ho viac nevšimnú.

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Papagájik sa v zajatí množí pomerne ľahko, problém však môže byť so zostavením chovného páru. Ideálne je ponechať viac jedincov starších ako 12 mesiacov pohromade, aby si vybrali svojich prirodzených partnerov. Pár možno nechať zahniezdiť vo voliére aj v klietke. Najvhodnejšia je pre ne búdka veľkosti 20 x 20 cm ležatého tvaru s vletovým otvorom 6-7 cm. Dno búdky sa vystelie malým množstvom navlhčenej rašeliny a drevenými hoblinami. Rodičia si hniezdo nesplietajú, ale znášajú vajíčka na dno búdky. Samička znáša 3 až 6 vajec, na ktorých sedí 21 až 23 dní. Samček svoju družku kŕmi, aby nemusela z vajec vstávať. Mláďatá vylietajú z búdky ako trojtýždňové a bývajú ešte istý čas dokrmované rodičmi.

Rozlíšenie pohlavia[upraviť | upraviť zdroj]

Samičky majú svetlejší odtieň a menej výraznú kresbu na krídlach. Samčeky majú výraznejšiu čiernu kresbu na konci chvostových pierok. Vzájomne ich však dokáže rozlíšiť iba skúsený chovateľ.

Mutácie[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem prírodnej zelenej človek vyšľachtil aj farebné varianty. Najznámejšie sú modrá kobalt, zelenomodrá, žltá lutino a šedá mauve.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]