Habanero
| Habanero | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Capsicum chinense | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Habanero (často nesprávne Habañero; po španielsky habanero = havanský alebo Havančan) je [1][2][3][4][5][6]:
- v širšom zmysle skupina kultivarov druhu paprika čínska (Capsicum chinense), ktorá konkrétne zahŕňa veľmi pálivé kultivary s plodmi v tvare (vertikálne vlnitej) sploštenej gule s veľmi malou špičkou (napr. kultivary Habanero, Chocolate Habanero, Habanero Rojo, 7-Pot, Red Savina, Trinidad Moruga Scorpion, NuMex Suave a mnohé ďalšie), a ktorá sa spravidla chápe len ako netaxonomické označenie, i keď ojedinele sa taxonomicky označuje ako Capsicum chinense var. habanero; detaily toho, ktoré kultivary do tejto skupiny ešte patria a ktoré už nepatria sa líšia podľa zdroja
- v užšom zmysle len jeden kultivar z tejto skupiny (t.j. Capsicum chinense 'Habanero' = Capsicum chinense cv. Habanero), má typický tvar a typické (t.j. oranžové) sfarbenie
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Habanero je jedna z najpálivejších paprík (vôbec najpálivejšou bola donedávna indická Bhut Jolokia patriaca k tomu istému druhu papriky, neskôr trinidad moruga scorpion s viac ako 2 000 000 Scovilleho jednotiek, Carolina Reaper dosahuje až 2,2 mil SHU.) Nezrelé habanero sú zelené, ale v priebehu dozrievania väčšinou svoju farbu menia. Najbežnejšie farby tejto papriky sú oranžová, červená, žltá, biela, hnedá, ružová, ale aj zelená v zrelosti. Typická zrelá habanero je 2 – 6 cm veľká. Väčšina paprík habanero dosahuje pálčivosť 200 000 – 325 000 Scovilleho jednotiek pálčivosti (SHU). Na porovnanie plody kajenská paprika má 30 000 – 50 000 SHU a obranný sprej približne 5 300 000 SHU.
Pôvod a rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvod paprík habanero je na Kube alebo na Yucatáne. Na Yucatáne sa jej dnes ročne vypestuje zhruba 1 500 ton. Ďalšími miestami, kde sa vo väčšom množstve pestuje, sú Belize, Kostarika a niektoré štáty USA (Texas, Idaho a Kalifornia). Pálčivosť tejto papriky a jej delikátna chuť z nej robia veľmi populárnu prísadu do omáčok a jedál.
Pestovanie[upraviť | upraviť zdroj]
Habaneru sa dobre darí v teplej klíme, no priveľa slnka môže škodiť listom rastliny. Ako u všetkých paprík, aj habaneru sa darí v oblastiach s dostatkom slnka a pôdou o kyslosti 5 – 6 pH. Rastlinky sa odporúča zalievať len keď je veľké sucho. Prílišné zalievanie papričiek spôsobuje ich horkosť, ktorá je nežiaduca. Papriky habanero sa dajú dobre pestovať v skleníku, vo fólii ale aj vo voľnej kultúre. Rastlinu možno zaradiť medzi trvalky, čo znamená, že pri správnej starostlivosti môže plodiť aj niekoľko rokov. V tropickom a subtropickom prostredí, ak sú podmienky priaznivé, habanero plodí priebežne po celý rok.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Sorting_Capsicum [online]. plantnames.unimelb.edu.au, [cit. 2019-08-28]. Dostupné online.
- ↑ What Are Habanero Peppers? [online]. thespruceeats.com, [cit. 2019-08-28]. Dostupné online.
- ↑ Habaneros – Die schärfsten Chilis der Welt [online]. ethno-botanik.org, [cit. 2019-08-28]. Dostupné online.
- ↑ BLESSINGER, E. E. Effect of Cultivar and Type on Pepper Yield andWeight [1]
- ↑ g6csy.net, [cit. 2019-08-28]. Dostupné online. Archivované 2004-01-09 z originálu.
- ↑ ANDREWS, Jean. Peppers (The Domesticated Capsicums). [s.l.] : University of Texas Press, 1995. 186 s. ISBN 978-0-292-70467-1.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému paprička habanero
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Habanero na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).