Paretov princíp

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Príklad Paretovej analýzy:
Modré stĺpce predstavujú rôzne príčiny (Zápcha – Traffic, Opatera detí – Child care...) a sú zoradené zľava doprava od najpočetnejšie po najmenej sa vyskytujúce. Ľavá os ukazuje frekvenciu výskytu jednotlivých príčin. Oranžová krivka (niekedy označovaná ako Lorenzova krivka) predstavuje kumulovaný súčet výskytov jednotlivých príčin. Pravá os ukazuje pravdepodobnosť, kumulovaný súčet z hodnoty 0% postupne nadobúda hodnotu 100%. Zhodnotenie výsledného grafu záleží na divákovi - možno napríklad vyhlásiť, že posledné tri príčiny je možné zanedbať, lebo sa vyskytujú len v približne 20% prípadov.

Paretov princíp možno v rôznych odvetviach ľudskej činnosti (napr. ekonomika, kvalita výroby) formulovať tak, že 80% dôsledkov (napr. zisk alebo počet nepodarkov) pramení z 20% príčin (napr. produkty alebo celková výroba).

V praxi potom býva snahou odhaliť ono malé spektrum príčin, ktoré tak významne ovplyvňuje celkový výsledok. Tento proces hľadania sa nazýva Paretova analýza.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]