Parnas (Raffael)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Parnas
Raffael 072.jpg
Základné informácie
Autor Raffael
Rok 1509 - 1511
Technika freska
Rozmery ? × 670 cm
Galéria Vatikánske múzeá, Vatikán

Parnas (tal. Parnaso) je názov fresky namaľovanej v rokoch 1509 - 1511 talianskym renesančným umelcom Raffaelom Santim.

Freska vznikla ako súčasť výmaľby miestnosti zvanej Stanza della Segnatura v Apoštolskom paláci vo Vatikáne, ktorou umelca poveril pápež Július II.

Námet a ikonografia[upraviť | upraviť zdroj]

Dielo svojim námetom vychádza zo starogréckej mytológie, podľa ktorej bývalo pohorie Parnas domovom boha Apollóna a múz.

Grécky Parnas bol tak ako Vatikánsky pahorok, kde sa v antických dobách nachádzala Apollónova svätyňa, zasvätený umeniu. Toto spojenie antiky a súčasnosti bolo zdôraznené oknom v miestnosti, zakomponovaným do fresky, ktorým sa otvára pohľad na Belvederské nádvorie s antickými sochami.

Podľa starogréckej filozofie existovali tri hlavné kategórie ľudského ducha: Pravda, Dobro a Krása. Ich výtvarným stvárnením na stenách v tejto miestnosti Raffael zanechal trvalý odkaz svojho umeleckého majstrovstva.

Kým fresky Aténska škola a Dišputa predstavujú Pravdu racionálnu a Pravdu nadprirodzenú, Cnosti sú vyjadrením Dobra, zobrazenie Krásy predstavuje maľba Parnas. Raffael si zvolil obraz muzicirujúceho Apollóna na vrchu porastenom vavrínovými stromami, v obklopení múz a slávnych antických i súčasných básnikov.

Každá z postáv je identifikovateľná. Zo známejších osobností tu nachádzame v ľavej časti slepého básnika Homéra, recitujúceho zo svojich básní, po bokoch ktorého stoja Dante Alighieri (vľavo) a Vergílius (vpravo). Vľavo dolu sa o rám okna opiera Sapfó dívajúca sa na štvoricu mužov stojacich pri vavrínovom strome - zľava je to Alkaios, potom Corinna, Petrarca a Anakreón. V pravom dolnom rohu diskutuje trojica mužov: sediaci Horatius, nad ktorým stoja Ovidius (vľavo) a Sannazzaro.

Odkaz diela[upraviť | upraviť zdroj]

V stvárnení starovekých a súčasných básnikov spolu s mytologickými múzami tkvie ideologické posolstvo diela, ktorým bolo poukázanie na inšpirujúci odkaz antického sveta pre súčasnosť. Okrem toho freska vyznievala ako chválospev na pápeža Júliusa II., veľkého podporovateľa umení, ktorý v očiach renesančných umelcov bol oslavovaný ako nový Apollón a jeho éra ako nový zlatý vek poézie a umenia vôbec.

Galéria postáv[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Raffaelove siene

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]