Jasoň chochlačkový

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Parnassius mnemosyne)
Jasoň chochlačkový
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Parnassius mnemosyne
Linnaeus, 1758
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Jasoň chochlačkový (Parnassius mnemosyne) Linnaeus, 1758 je motýľ z čeľade vidlochvostovité (Papilionidae).

Areál rozšírenia druhu[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť výskytu jasoňa chochlačkového zahrňuje pásovite oblasť Európy v mieste od Pyrenejí po južnú Škandináviu cez Balkán, Malú Áziu, až do Iránu a strednej Ázie. V minulosti, na území bývalého Československa patril k dosť hojným druhom denných motýľov. Dnes v Čechách pravdepodobne už takmer vyhynul. Na poslednej známej lokalite v okolí Velkého Oseka sa už nevyskytuje. Na Morave je v súčasnosti známach asi necelých 20 lokalít, z ktorých sa asi najpočetnejšie vyskytuje v CHKO Litovelské Pomoraví a NP Podyjí. Na území Slovenska sa vyskytuje ešte relatívne hojne v Bielych Karpatoch, v Malej Fatre (tu je už menej hojný), v Nízkych Tatrách, Považskom Inovci i inde. Menej sa vyskytuje na južnom Slovensku v Malých Karpatoch a tiež v Strážovských vrchoch (napr. i na vrchole Strážova).

Charakter lokalít výskytu[upraviť | upraviť zdroj]

Jasoň chochlačkový obýva redšie, hlavne listnaté, ale i zmiešané lesy a lokality charakteru až lesostepí. Vyskytuje sa aj na lúkach od nížin až do alpínskeho stupňa. Nájdeme ho všade tam, kde sa vyskytuje jeho živná rastlina – chochlačka dutá (Corydalis cava) a ostatné druhy rastlín z rodu Corydalis. Lieta na lesných lúkach (niekedy i s "podmáčaným" základom týchto biotopov), ale nájdeme ho i na lesných cestách a väčších horských lúkach s bohatým výskytom živných rastlín imág. Často poletuje i na rúbaniach, hlavne v zmiešaných lesoch, prevažne v stredných a nižších polohách.

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnou príčinou zmenšovania populácií tohto druhu je zánik vhodných biotopov s výskytom dostatočného počtu živných rastlín. Význam má i zabránenie aplikácie hnojív, ako i pesticídov na miestach výskytu druhu. Individuálny odchyt t. č. na území Slovenska nemá zatiaľ až taký význam pre ochranu druhu.

Tento druh jasoňa je na Slovensku podstatne hojnejší ako jasoň červenooký a nie je taký vzácny. Za predpokladu dôslednej ochrany jeho biotopov nevyžaduje tento druh zatiaľ na Slovensku individuálnu ochranu jedincov, napriek tomu, že je zahrnutý do zoznamu chránených druhov.

Lesné porasty, kde sa druh vyskytuje, by mali byť upravené preriezkou na nízke lesy s početnými presvetleniami uvedených biotopov. Súčasťou týchto opatrení by mala byť i starostlivosť o spodnú vrstvu týchto biotopov, hlavne zachovanie dostatočného počtu živných rastlín húseníc (Corydalis cava), ale i imág (napr. Zbehovec plazivý) v mieste ich výskytu. Tiež je na mieste zachovanie istého stupňa pastvy v týchto lokalitách, ktorá určite v rozumnej miere má pozitívny vplyv na výskyt a početnosť druhu.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hrubý, K.: 1964, Prodromus lepidopter Slovenska, SAV, Bratislava, 868 – 869.
  • Škapec, V.: 1992, Červená kniha ohrozených a vzácnych druhov rostlín a živočichov ČSFR 3, Príroda, Bratislava, 106 – 107

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]