Paroplynová elektráreň Malženice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Paroplynová elektráreň Malženice

Paroplynová elektráreň Malženice je paroplynová elektráreň pri obci Malženice v Trnavskom okrese.[1] Elektráreň sa však nachádza v lokalite Židunky v katastrálnom území obce Trakovice.[2] Jej inštalovaný výkon je 430 MW, ročne by mala vyrobiť 3 TWh elektrickej energie.[1] Po 5 600 hodinách bola elektráreň k 1. októbru 2013 zakonzervovaná, prevádzkované sú len dieselgenerátory.[3] Elektráreň má význam ako záloha jedného bloku jadrovej elektrárne.[4] V roku 2018 elektráreň prešla do vlastníctva Západoslovenskej energetiky.[4][5][6] Je najväčšou paroplynovou elektrárňou na Slovensku.[7]

Výstavba[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba elektrárne sa začala v októbri 2008[8]. Generálnym dodávateľom, firmou Siemens Energy, bola elektráreň odovzdaná 30. 12. 2010.[9] Do komerčnej prevádzky bola spustená 1. januára 2011.[10]. Do elektrárne bolo spoločnosťou E.ON Energie AG (partner Západoslovenskej energetiky) investovaných 400 mil. €[11], čo je jedna z najvyšších investícií do energetiky na Slovensku.[8] Generálnym dodávateľom stavby bola spoločnosť Siemens. Podľa vtedajšieho ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka to bola po desiatich rokoch prvá stavba elektrárne na Slovensku.[11]

Technológia[upraviť | upraviť zdroj]

Elektráreň spaľuje zemný plyn, čo vyrobí časť energie, splodiny z tohto procesu vytvárajú paru, ktorá je opäť použitá na výrobu elektriny. Plynová turbína typu SGT5-4000F[9] má výkon 284 MW[1]. Parná turbína SST5-5000[9] má výkon 152 MW [1]. Obe turbíny sú spojené spoločným hriadeľom. Spolu s generátorom typu SGen-2000H chladeným vodíkom boli dodané Siemensom.[9] Elektráreň má celkovú účinnosť až 58 %, ktorá patrí k najvyšším v Európe.[8] Elektrárenský komín má výšku 84 m.[1]

Prevádzka[upraviť | upraviť zdroj]

Plánovaná ročná spotreba plynu je 0,5 mld. m³.[1] Ministerstvo hospodárstva uvádza ročnú spotrebu zemného plynu na Slovensku za rok 2009 5,9 mld. m³.[12] Elektráreň je napojená 400 kV vedením priamo do prenosovej sústavy.[1][13] S inštalovaným výkonom 430 MW a predpokladanou ročnou výrobou 3 TWh zásobí Elektráreň Malženice ekvivalent 600 až 900 tisíc domácností.[1] V roku 2010 sa na Slovensku vyrobilo 27,720 TWh elektriny.[10]

V špičkovej prevádzke bola elektráreň nasadzovaná v plnom maximálnom výkone 417 MW, počas silnej prevádzky v rozsahu od minimálneho výkonu 230 MW až po plný výkon.[14]

Odstavenie a zakonzervovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa správ z júla 2013 nemecký koncern E.ON plánuje uzávierku elektrárne v októbri 2013. Dôvodom je jej nízka využiteľnosť. Od začiatku prevádzky v roku 2011 bola v prevádzke len 5 600 hodín,[3] pričom plánovaná doba bola 4000 až 5000 hodín ročne.[14] Za znížením rentability je podľa riaditeľa elektrárne Vladimíra Pestúna „silne dotovaný rast obnoviteľných zdrojov energie a zrútenie systému obchodovania s emisnými kvótami v EÚ“.[14]

Od 1. októbra 2013 je elektráreň v zakonzervovanom stave. Stále tam však ku koncu roku 2014 pracovalo 13 zamestnancov. Výroba paroplynovým cyklom nebola na jeseň 2015 plánovaná. V prevádzke sú len dieselové generátory, ktoré prevádzkujú podporné služby terciárnej regulácie TRV10min+ pre Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu. V roku 2014 sa tak vyrobilo 111 MWh elektrickej energie, 97 MWh bolo určených pre SEPS, zvyšok pre internú spotrebu. V prípade potreby je možné paroplynovú časť spustiť za 2 až 3 mesiace.[3]

Opätovné spustenie[upraviť | upraviť zdroj]

V auguste 2018 elektráreň odkúpila spoločnosť ZSE.[4][5][6] V máji a júni 2018 prebehla testovacia prevádzka elektrárne.[4] Hovorkyňa ZSE Michaela Dobošová k nákupu elekrárne okrem iného uviedla: „Rozhodnutie o akvizícii vychádza zo strategického významu paroplynovej elektrárne pre celú elektrizačnú sústavu SR. Naša spoločnosť pozorne sleduje vývoj cien komodít na trhoch, momentálne je predčasné vyjadrovať sa ku spôsobu prevádzky elektrárne v budúcnosti. Na stole je niekoľko možností, o ktorých rokujeme s viacerými energetickými hráčmi, keďže Malženice predstavujú vhodný výrobný zdroj na poskytovanie podporných služieb, prípadne bilancovanie portfólia.“[4]

Podľa správ z augusta 2022 je elektráreň zapájaná len pre pokrytie výkyvov v prenosovej sústave.[7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d e f g h E.ON spustil komerčnú prevádzku paroplynovej elektrárne v Malženiciach [online]. Západoslovenská energetika, 11.1.2011, [cit. 2011-03-29]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  2. ↑ HERCEGOVÁ, Helena. Vstup do obce mení svoju tvár. Trakovické novinky (Trakovice: Obec Trakovice), 06 2009, roč. 1, čís. 1, s. 3. Dostupné online [cit. 2018-03-13]. ISSN 1339-844X. [nefunkčný odkaz]
  3. ↑ a b c Elektráreň Malženice prežíva vďaka nafte [online]. N Press, 20.10.2015, [cit. 2015-12-10]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d e ZSE kúpila firmu prevádzkujúcu paroplynovú elektráreň Malženice [online]. openiazoch.zoznam.sk, 2018-08-21, [cit. 2018-08-28]. Dostupné online.
  5. ↑ a b SITA. Západoslovenská energetika kúpila paroplyn Malženice. Pravda (Bratislava: Perex), 2018-08-20. Dostupné online [cit. 2018-08-28]. ISSN 1336-197X.
  6. ↑ a b LAUKOVÁ, Lucia. ZSE oživili „zakliate“ Malženice: investícia za 400 miliónov je opäť v prevádzke. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2018-08-20. Dostupné online [cit. 2018-08-28]. ISSN 1336-1996.
  7. ↑ a b FUNTÍKOVÁ, Denisa; GREČKO, Tomáš; KOVÁČ, Ján. Najväčšia investícia v dejinách Slovenska získala definitívne povolenie. Do 3. bloku Mochoviec môžu zaviezť palivo. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-08-25. Dostupné online [cit. 2022-08-28]. ISSN 1339-844X.
  8. ↑ a b c Paroplyn v Malženiciach je už v prevádzke [online]. Bratislava: www.energia.sk, TASR, 11.1.2011, rev. 2011-01-11, [cit. 2011-03-29]. Dostupné online. Archivované 2011-01-17 z originálu.
  9. ↑ a b c d Siemens odovzdal paroplynovú elektráreň v Malženiciach [online]. Bratislava: Siemens Slovensko, 11.1.2011, [cit. 2011-03-29]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  10. ↑ a b Správa o prevádzke Elektrizačnej sústavy Slovenskej republiky 2010 [online]. Bratislava: Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 22.02.2011, [cit. 2011-03-29]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
  11. ↑ a b Výstavba paroplynu v Malženiciach pokračuje podľa plánu [online]. Bratislava: Západoslovenská energetika, 3.2009, [cit. 2011-03-29]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  12. ↑ Správa o výsledku monitorovania bezpečnosti dodávok plynu [online]. Bratislava: Ministerstvo hospodárstva, 7.2010, [cit. 2011-03-29]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  13. ↑ Elektrizačná sústava Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Slovenská elektrizačná prenosová sústava, [cit. 2011-03-29]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
  14. ↑ a b c E.ON plánuje na jeseň odstaviť paroplynovú elektráreň v Malženiciach [online]. Tlačová agentúra Slovenskej republiky, 21.07.2013, [cit. 2013-07-21]. Dostupné online.

Súradnice: 48°27′30″S 17°41′23″V / 48,45844°S 17,689748°V / 48.45844; 17.689748

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Paroplynová_elektráreň_Malženice&oldid=7762334“