Partikulárna cirkev
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Partikulárna cirkev alebo miestna cirkev (latinsky ecclesia particularis) je pojem z oblasti katolíckej teológie a kánonického práva, ktorým sa označuje akékoľvek samostatne konštituované cirkevné spoločenstvo, ktoré je súčasťou katolíckej cirkvi. Zvyčajne je definovaná na základe určitého územného rozsahu, vplyv môže mať však aj určitá tradícia či rítus. V Kódexe kánonického práva sa partikulárnymi cirkvami zaoberajú kánony 368-374.
| „ | Partikulárne cirkvi, v ktorých a z ktorých jestvuje jedna a jediná katolícka cirkev, sú predovšetkým diecézy, ktorým sa, ak nie je zrejmé niečo iné, pripodobňuje územná prelatúra a územné opátstvo, apoštolský vikariát a apoštolská prefektúra, ako aj natrvalo zriadená apoštolská administratúra. | “ |
| – Kánon 368, oficiálny slovenský preklad | ||
Podľa kánonu 373 patrí právo zriaďovať miestne cirkvi len pápežovi.
[upraviť] Literatúra
- Kodex kanonického práva, Nakladatelství Zvon 1994, ISBN 80-7113-082-6, str. 163 a 165.
[upraviť] Zdroj
Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Místní církev na českej Wikipédii.
