Partizánska jednotka Pugačov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Partizánska jednotka Pugačov bol jeden z prvých partizánskych oddielov na území Slovenska počas druhej svetovej vojny. Jeho základ tvorila osemčlenná skupina sovietskych utečencov z nacistických zajateckých táborov.

V októbri 1943 si jednotka vybudovala zemľanku v lesoch pri obci Výrava. Do tejto skupiny sa sústredili všetky skupiny utečencov v ich priestore. V januári 1944 utvorili oddiel a vybudovali tábor v lese Petočová pri Humennom. Veliteľom oddielu, ktorý mal vo februári 1944 42, v lete 1944 109 príslušníkov, bol A. G. Jemeljanov (Pugačov). Zástupcom veliteľa bol I. I. Kudriavcov.

Ozbrojená činnosť jednotky sa začala v novembri 1943, keď jej príslušníci prepadli v Lupkovskom priesmyku pohraničnú hliadku a ukoristili zbrane. V nasledujúcom období napádali nemecké jednotky pri Obišovciach, Sukove, Strážskom, Brekove, Ruskej Kajni a inde. V máji 1944 bolo niekoľko príslušníkov jednotky vrátane náčelníka štábu a komisára zajatých nacistami. V júni 1944 tragicky zahnynul veliteľ jednotky Jemeljanov a velenie prebral Kudriavcov. Krátko pred vypuknutím SNP sa časť oddielu spojila s partizánskym zväzkom Čapajev, časť zostala vo Vihorlatských vrchoch a vstúpila do jednotky Jastrib.

24. novembra 1944 sa jednotka v rámci zväzku Čapajev prebila cez nemecké pozície v oblasti Habura-Borové a spojila sa s postupujúcimi sovietskymi vojskami.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pugačov in Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 445-446