Pasívna agresia
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Pasívne agresívne správanie je pasívna obštrukcia, vyhýbanie sa alebo pasívny vzdor (rezistenicia) v medziľudských vzťahoch alebo aktivitách. Je to prenikavá osobnostná črta, ktorá sa prejavuje negatívnym postojom, popieraným vzdorom v medziľudských alebo pracovných situáciách. Naučená bezmocnosť, tvrdohlavosť alebo hnev môžu poukazovať na pasívne agresívne správanie. Je to obranný mechanizmus a väčšinou iba z časti vedomý.
Znaky pasívnej agresie[upraviť | upraviť zdroj]
- dvojzmyselnosť
- chronická roztržitosť a meškanie
- tendencia sťažovať sa
- neschopnosť prejavovať nepriateľstvo alebo hnev
- strach z autority
- strach zo súťaženia
- strach zo závislosti
- strach z dôvernosti
- vymýšľanie si ospravedlnení
- strácanie predmetov
- klamanie
- obštrukcionizmus
- odkladanie povinností
- sarkazmus
- tvrdohlavosť
- mrzutosť
Pasívne agresívna osoba samozrejme nemusí mať všetky tieto črty, alebo môže mať nejaké iné.
Tieto osoby reagujú so skrytým strachom na požiadavky a neskôr zvyknú rebelovať maskovaným hnevom. Často odpovedajú na zadané úlohy ospravedlňovaním sa alebo na ne zabúdajú. Namiesto dokončenia práce sa vyhovárajú a sťažujú na vlastné problémy. Môžu obviňovať druhých, aby sa vyhli zodpovednosti. Pasívni agresori bývajú tichí a tajomní. Nie sú schopní vysvetliť prečo sa takto správajú, môžu byť veľmi kreatívni v racionalizácii ich správania.
Títo ľudia sa správajú pasívne alebo ako obete aby sa vyrovnali s problémami. Aj keď občas zneužívajú druhých, neubližujú im zámerne pretože ani vlastné správanie si niekedy neuvedomujú. Obávajú sa následkov vyjadrenia svojich emócií.