Paul Karrer

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Paul Karrer
Paul Karrer
švajčiarsky chemik

Narodenie 21. apríl 1889
Moskva, Rusko
Úmrtie 18. jún 1971 (82 rokov)
Zürich, Švajčiarsko
Nositeľ Nobelovej ceny

Paul Karrer (* 21. apríl 1889 – † 18. jún 1971) bol švajčiarsky organický chemik známy za svoju prácu na karotenoidoch, flavínoch a vitamínoch A a B2. V roku 1937 získal spolu s Walterom Haworthom Nobelovu cenu za chémiu.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Karrer sa narodil v Moskve, ako syn Paula Karrera a Julie Lerchovej, ktorí mali švajčiarske občianstvo. V roku 1892 sa Karrerova rodina vrátila do Švajčiarska, kde začal navštevovať základnú školu v Lenzburgu kde aj v roku 1908 zmaturoval. Chémiu začal študovať na Univerzite v Zürich pod Alfredom Wernerom. Po získaní PhD v roku 1911 strávil niekoľko rokov ako asistent v Chemickom inštitúte. Neskôr odcestoval do Frankfurtu nad Mohanomom kde sa dostal do spolupráce s Paulom Ehrlichtom. V roku 1919 sa stal profesorom chémie a riaditeľom Chemického inštitútu.

Karrerov raný výskum sa týkal komplexných kovových zmesov, ale jeho dôležitá práca bola v oblasti rastlinných pigmentov, čiastočne žltých karotenoidov. Objasnil ich chemickú štruktúru, kde ukazuje, že niektoré zmesi sa v tele transformujú na Vitamín A. Jeho práca viedla ku vytvoreniu správneho vzorca beta-karoténu, hlavného prekurzora vitamínu A. Počas tohto obdobia pôsobil v Karrerovom laboratóriu aj George Wald ktorý študoval vplyv vitamínu A na sietnicu. Neskôr, Karrer potvrdil štruktúru kyseliny L-askorbovej (vitamín A) a rozšíril svoj výskum na Vitamín B2 a E. Jeho dôležitý poznatok v chémii flavínov viedol ku identifikovaniu riboflavínu ako časť komplexu, v minulosti chápaného ako Vitamín B2.

Publikoval veľa vedeckých práv a získal mnoho vyznamenaný a cien, vrátane Nobelovej ceny v roku 1937. Jeho kniha Lehrbuch der Organischen Chemie ktorá bola publikovaná v roku 1927, mala 13 vydaní a bola preložená do siedmich jazykov.

Je pochovaný na cintoríne Fluntern.

Práce[upraviť | upraviť zdroj]

  • stereochemische Untersuchungen an Aminosäuren.
  • 1931 Strukturaufklärung des Vitamins A
  • 1932 Strukturaufklärung und Synthese des Vitamins B2
  • 1938 Strukturaufklärung und Synthese des Vitamins E
  • 1939 Reindarstellung des Vitamins K1
  • Carotinoide, 1948
  • Lehrbuch der organischen Chemie, Erste Auflage, Stuttgart, 1927