Paul Sabatier
| Paul Sabatier | |
|---|---|
 francúzsky chemik |
|
|
|
|
| Narodenie | 5. november 1854 Carcassonne, Francúzsko |
| Úmrtie | 14. august 1941 (86 rokov) Toulouse, Francúzsko |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Paul Sabatier (* 5. november 1854 – † 14. august 1941) bol francúzsky chemik. Je nositeľom Nobelovej ceny za chémiu spolu s Victorom Grignardom v roku 1913 za jeho metódu hydrogenácie organických zlúčenín.
Sabatierove prvé štúdie obsahovali termochémiu síry a kovových sulfátov, tento výskum využil aj pri svojej dizertačnej práci. V Toulouse pokračoval vo fyzikálnych a chemických experimentov síry, chlóru, chrómanu a medi. Taktiež študoval soly a kyslíkatú zložku dusíkatých a nitrozodimetylanilínových kyselín a uskutočnil základný výskum rozdelenia indexov a absorbovanie spektier.
Sabatier uľahčil priemyselné využitie hydrogenácie. V 1897 objavil katalytickú vlastnosť niklu pri hydrogenácii uhlíkatých molekúl.
Sabatier je známy pre svoj Sabatierov proces a jeho prácu La Catalyse en Chimie Orgarnique (Katalyzátor v organickej chémii) ktorá bola publikovaná v roku 1913. Spolu s Victorom Grignardom v roku 1912 získal Nobelovu cenu za chémiu.
Sabatier bol ženatý a mal 4 dcéry, jedna z nich sa vydala za známeho talianskeho chemika Emilia Pomilia.
|
||||||||
