Paul Simon

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Paul Simon
Paul Simon 25-07-2008 1.jpg
Základné informácie
Popis umelca americký spevák a skladateľ
Narodenie 13. október 1941 (72 rokov)
Newark, New Jersey,
Spojené štáty
Pôsobenie 1957–súčasnosť
Žáner folk rock, folk pop, rock, world
Hrá na nástroje spev, gitara, basová gitara, klavír, perkusie
Vydavateľstvá Columbia Records, Warner Bros. Records
Webstránka www.paulsimon.com

Paul Frederic Simon (* 13. október 1941, Newark, New Jersey, Spojené štáty) je americký spevák a skladateľ. Do povedomia verejnosti sa dostal v roku 1965, keď spolu s Artom Garfunkelom založil duo Simon & Garfunkel. Paul Simon bol autorom väčšiny ich tvorby a aj väčšiny hitov, ako sú skladby „The Sound of Silence“, „The Boxer“, „Mrs. Robinson“ a „Bridge Over Troubled Water“. Po roku 1970, kedy sa duo rozpadlo, Simon začal svoju celkom úspešnú sólovú kariéru. V roku 1986 nahral album Graceland, ktorý bol inšpirovaný africkou hudbou a patril k umelcom, ktorí uviedli do stredného prúdu hudobný žáner nazvaný world music. Skladby Paula Simona boli pozitívne vnímané tak verejnosťou, ako aj hudobnou kritikou. Za svoju viac ako štyridsaťročnú hudobnú kariéru mal výrazný komerčný úspech a v roku 2006 bol časopisom Time označený za „jednu z osobností, ktoré formovali svet“.[1]

Paul Simon bol dvakrát uvedný do Rokenrolovej siene slávy. V roku 1990 ako člen zoskupenia Simon and Garfunkel a v roku 2001 ako sólový umelec.

Hudobná kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Paul Simon sa narodil v židovskej rodine. Otec, Louis (1916–1995), bol stredoškolský učiteľ, mama Belle (1910–2007) bola vysokoškolská profesorka, hrala na fagot, viedla tanečnú kapelu, v ktorej vystupovala pod umeleckým menom „Lee Sims“. Krátko po Paulovom narodení sa jeho rodina presťahovala a tak detstvo prežil v štvrti Queens v New Yorku. Spievať začal ako trinásťročný spolu s Arthurom Ira Garfunkelom spočiatku na školských oslavách na škole Forest Hills High School. Medzi ich vzory patrili doo-wopové kapely, radi imitovali Everly Brothers. Ich obľúbenými žánrami bol džez, folk a blues. Do americkej hitparády sa prvýkrát dostali ako šestnásťorční v roku 1957, keď ako duo Tom & Jerry nahrali u vydavateľstva Big Records Simonovu skladbu na singel „Hey, Schoolgirl“, ktorý sa vyšplhal na 49. miesto.

Paul Simon študoval anglickú literatúru na Queens College, Garfunkel architektúru na Columbia University (Manhattan). Simon sa popri štúdiu venoval skladaniu pesničiek, hlavne rokenrolových. Medzi rokmi 1957 až 1964 nahral a vydal viac ako tridsať skladieb. Vydával ich pod viacerými pseudonymami (Tico, Paul Kane, Jerry Landis, True Taylor) niekoľko piesní nahrali spolu s Garfunkelom ako Tom & Jerry, napríklad „Our Song“, „That's My Story“, „Surrender, Please Surrender“. V roku 1962 Simon nahral s kapelou Tico and the Triumphs skladbu „Motorcycle“, ktorá sa v rebríčku Billboard Hot 100 umiestnila na 97. priečke. Obdobný úspech, 99. miesto, dosiahol s piesňou „The Lone Teen Ranger“, ktorú nahral pod pseudonymom Jerry Landis.

V polovici 60. rokov Simon žil v Spojenom kráľovstve, kde vystupoval v klube Les Cousins v Londýne a absolvoval niekoľko turné po provinčných britských folkových kluboch. Začal sa venovať komponovaniu folkových skladieb a v roku 1965 nahral svoj The Paul Simon Songbook. Koncom roku 1965 hral blízko Cambridge na oslavách 21 narodením Libby January, ktorá bola priateľkou Storma Thorgersona. Thorgenson sa neskôr stal známym ako zakladateľ štúdia Hipgnosis a autor dizajnu obalov úspešných albumov. Viacero z nich bolo pre skupinu Pink Floyd. Na týchto oslavách hrala aj undergroundová kapela The Pink Floyd Sound, či bluesová formácia Jokers Wild, v ktorej vtedy hral David Gilmour. V tomto období Paul Simon nahral piesne „Carlos Dominguez“, „He Was My Brother“, alebo „Sparrow“. V polovici 60. rokov naspievala americká kapela The Cyrkle skladbu „Red Rubber Ball“, ktorú Simon zložil spolu s Brucem Woodleyom, členom austrálskej popovej kapelky The Seekers. Táto nahrávka sa dostala na druhú priečku americkej hitparády.

Simon & Garfunkel[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Simon & Garfunkel

Začiatkom roku 1964 dalo hudobné vydavateľstvo Columbia Records Paulovi Simonovi a Artovi Garfunkelovi ponuku aby u nich toto duo nahralo štúdiový album. Navrhlo im aj názov zoskupenia, zložený z ich priezvisk. Simon v roku 2003 poznamenal, že duo Simon & Garfunkel bolo jedno z prvých, ktoré použilo na svoje pomenovanie svoje identické civilné priezviská.[2] Prvý album zoskupenia s názvom Wednesday Morning, 3 A.M. vyšiel 19. októbra 1964. Boli na ňom nahrávky dvanástich folkových piesní, z ktorých päť napísal Simon. Album bol prepadákom, no rozhlasové stanice z výschodného pobrežia Spojených štátov chceli vysielať skladbu „The Sound of Silence“. Producent Tom Wilson, preto vydal upravenú verziu tejto skladby na singli. Tento singel sa postupne dostal na vrchol rebríčkov v USA.

Po prvotnom neúspechu dua Simon & Garfunkel sa Simon rozhodol pre sólovú kariéru a odišiel do Spojeného kráľovstva, kde medziiným spolupracoval s Bruce Woodleyom, zo skupiny The Seekers a vydal v roku 1965 svoj sólový projekt The Paul Simon Song Book. Po tom, ako sa dozvedal o úspechu singlu „The Sound of Silence“ sa Simon vrátil do Spojených štátov, kde spolu s Garfunkelom postupne vydali albumy Sounds of Silence, Parsley, Sage, Rosemary and Thyme, Bookends a Bridge over Troubled Water. Toto duo v roku 1967 spolupracovalo aj s režisérom Mike Nicholsom na nahrávaní soundtracku k filmu The Graduate (vo filme hral Dustin Hoffman a Anne Bancroftová). Skladba „Mrs. Robinson“ sa pôvodne mala volať „Mrs. Roosevelt“, no režisér Nichols to zamietol so slovami, že nech nie sú smiešni, že nakrúcajú film a pesnička bude o pani Robinsonovej.[3]

Po vydaní veľmi úspešného albumu Bridge over Troubled Water, začal Simon pracovať na svojich sólových projektoch. Niekoľkokrát sa znova spojil s Garfunkelom, napríklad aj pri vydaní ich ďalšieho Top Ten singlu „My Little Town“, ktorý Simon napísal pre Garfunkela. Tento singel neskôr vyšiel na ich dvoch sólových albumoch, na Simonovom Still Crazy After All These Years a Garfunkelovom Breakaway. V roku 1981 sa duo opäť stretlo na spoločnom preslávenom koncerte v Central parku, po ktorom nasledovalo celosvetové koncertné turné a nahrávanie nevydaného albumu Think Too Much, ktorý napokon vydal Garfunkel pod názvom Hearts and Bones. V roku 1990 bolo duo Simon & Garfunkel uvedené do rokenrolovej siene slávy.

V roku 2003 sa obidvaja členovia dua znovu spojili aby prevzali ocenenie Grammy za celoživotné dielo. Po tomto stretnutí nasledovalo ich spoločné koncertné turné po USA, ktoré pokračovalo v roku 2004 vystúpeniami v ďalších krajinách a vyvrcholilo koncertom bez vstupného, ktorý sa konal pre 600 000 divákmi v rímskom Koloseu.[4]

1971-1976: úspechy sólistu[upraviť | upraviť zdroj]

Po rozpade zoskupenia Simon and Garfunkel v roku 1970 začal Simon písať a nahrávať svoj sólový materiál. Jeho album Paul Simon z januára 1972 patril k prvým experimentom v žánri world music. Pieseň „Mother and Child Reunion“, hraná v jamajskom štýle je všeobecne považovaná za prvý pokus bieleho hudobníka o zahranie v štýle reggae. Singel bol hitom, ktorý sa dostal do prvej päťky v britských, ale aj v amerických rebríčkoch. Album sa vďaka svojej štýlovej pestrosti a výpovednej kvalite textov dočkal uznania hudobných kritikov. V USA sa dostal na štvrtú priečku a v Spojenom kráľovstve a v Japonsku bol v rebríčkoch prvý. Z tohto albumu pochádza aj ďalší Simonov hit z Top 30 s názvom „Me and Julio Down by the Schoolyard“.

Ďalším projektom Paula Simona bolo pop folkové dielko There Goes Rhymin' Simon, ktoré vyšlo v máji roku 1973. Obsahuje niektoré jeho populárnejšie skladby, ako bol napríklad prvý singel „Kodachrome“, ktorý sa dostal na druhé miesto v USA a nasledujúca gospelovo ladená pieseň „Loves Me Like a Rock“. DO Simonovho štandardného katalógu sa dostali aj ďalšie piesne, patrioticky ladená „American Tune“ a melancholická pieseň, pocta prvej manželke Peggy s názvom „Something So Right“.

Aj ďalší album s názvom Still Crazy After All These Years z októbra 1975, ktorý produkoval Paul Simon spolu s Philom Ramonem, obsahoval niektoré z lepších Simonových dielok. Bol to napríklad duet s Phoebe Snow, „Gone at Last“ (dostal sa do Top 25), či spoločná nahrávka dua Simon & Garfunkel „My Little Town“ (číslo 9 v rebríčku Billboardu). V dobe svojho vydania sa album dostal na prvé miesto rebríčka Billboard 200 a nakoniec získla aj cenu Grammy ako album roka. Tretí singel, „50 Ways to Leave Your Lover“, ktorý bol k tejto nahrávke vydaný je jedinou Simonovou sólovou skladbou, ktorá sa dostala na absolútny vrchol rebríčka Billboard Hot 100.

1977-1985: strata popularity[upraviť | upraviť zdroj]

V druhej polovici 70. rokov po troch úspešných albumoch sa Paul Simon stával menej produktívnym. Pokúsil sa venovať aj iným projektom, skomponoval hudbu k filmu Shampoo a hral vo filme Woodyho Allena, Annie Hall. V tejto časti dekády nahral aj jeden hit, „Slip Slidin' Away“, ktorý bol singlom k jeho kompilácii Greatest Hits, Etc. a dostal sa na 5. priečku amerických hitparád.

V roku 1980 Paul Simon vydal svoj prvý album po piatich rokoch, One Trick Pony. Táto nahrávka mala identický názov ako film, v ktorom si Paul zahral. Aj keď sa na albume nachádzal jeden hit z Top 10 s názvom „Late in the Evening“, vďaka tomu, že hudobný trh v tomto období zachvacoval iný žáner nazvaný disko, nepatril medzi výraznejšie Simonove komerčné úspechy. Ani ďalší jeho projekt Hearts and Bones sa komerčne úspešným nestal, singel „Allergies“ sa stratil v „American Top 40“, výraznejšou bola skladba „The Late Great Johnny Ace“, ktorá bol čiastočne o americkom spevákovi R&B Johnny Acem, a čiastočne o vražde exčlena The Beatles, Johna Lennona.

V tomto období sa Paul Simon stal jedným z účastníkov nahrávania úspešného singlu a neskôr aj hitu druhej polovice 80. rokov, „We Are the World“, ktorý bol nahraný so zoskupením asi 40 umelcov s názvom USA for Africa (viedli ho: Harry Belafonte, Stevie Wonder, Michael Jackson, a Lionel Richie).

1986-1991: návrat a komerčný úspech a uznanie kritiky[upraviť | upraviť zdroj]

Okolo roku 1985 počas šoférovania v aute Simon počúval magnetofónovú kazetu s inštrumentálnou hudbou v skladbe „Gumboots“ od zoskupenia Boyoyo Boys. Na tento hudobný podklad Paul Simon napísal text. Vznikol tak základ a prvá skladba pre jeho nasledujúci projekt s názvom Graceland, ktorý bol zmesou hudobných štýlov ako je pop, a cappella, isicathamiya, rock a mbaqanga. Väčšina hudobného materiálu bola nahratá v Južnej Afrike. Spolupracovalo na ňom viacero hudobných združení a juhoafrických hudobníkov, hlavne Ladysmith Black Mambazo. Vydavateľ Columbia Records mal spočiatku problém so súhlasom na publikovanie albumu v tomto hudobnom štýle, no po auguste 1986 keď projekt vyšiel sa obavy rozplynuli v pozitívnych ohlasoch kritík a publika. Album Graceland sa stal jedným z najúspešnejších projektov Paula Simona. Dostal sa na vrcholy rebríčkov mnohých krajín vrátane Austrálie a Spojeného kráľovstva. V USA bola jeho vrcholom v rebríčku tretia priečka. Tento album bol v roku 1987 druhým najlepšie predávaným, len v Amerike sa z neho predalo 5 miliónov nosičov a bol päťnásobne platinovým. V ďalších krajinách mimo Ameriky sa z neho predalo sedem miliónov kusov. Úspešné boli aj single, ktoré boli publikované k tomuto projektu: „You Can Call Me Al“, „Graceland“, „The Boy in the Bubble“ a „Diamonds on the Soles of Her Shoes“. Simon nakoniec získal cenu Grammy za album roka, absolvoval aj turné s názvom Graceland Tour.

Inšpirovaný úspechom projektu Graceland sa Simon rozhodol urobiť pokus o popularizáciu brazílskeho hudobného štýlu. ktorého prvky využil pri nahrávaní ďalšieho albumu z októbra 1990 s názvom The Rhythm of the Saints. Ohlasy kritík na tento nový projekt boli v celku pozitívne a aj predaj albumu bol na slušnej úrovni. V amerických rebríčkoch sa dostal na štvrtú priečku, v británii sa stal jednotkou. V Spojenom kráľovstve sa do Top 20 dostal aj jeho pilotný singel „The Obvious Child“. Album bol nominovaný na cenu Grammy v kategórii Album roka. Aj keď jeho úspech nebol porovnateľný s projektom Graceland, The Rhythm of the Saints sa stal riadnym Simonovým príspevkom pre popularizáciu hudbného žánru world music.

Po roku 1991[upraviť | upraviť zdroj]

Po roku 1991 je Paul Simon stabilnou postavou svetovej populárnej hudby, ktorej popularita kolíše v závislosti s jej aktuálnymi módnymi trendmi. Simon okrem iného pracoval v roku 1997 na muzikáli The Capeman, ktorý sa spolu s vydaným albumom nestretol s pozitvnym ohlasom verejnosti. Komerčný neúspech tohto projektu stál Simona 11 miliónov dolárov. Komerčné úspechy a ohlasy kritík jeho ďalšieho projektu s názvom You're the One z roku 2000 sú v podstate pozitívne, no nie v porovnaní s dosiahnutým vrcholom Simonových predchádzajúcich albumov. V roku 2001 bol Simon ako sólový umelec uvedený do rokenrolovej siene slávy, v roku 2002 nahral pilotný song ku filmu The Wild Thornberrys Movie, ktorý bol nominovaný na Cenu akadémie (Oscara), v roku 2004 vyšli Simonove albumy v limitovanej edícii 9 CD boxsetu pod titulom Paul Simon: The Studio Recordings 1972–2000. V tomto období spolu s Brianom Enoom nahrával nový album Surprise, ktorý vyšiel v máji roku 2006.

Od roku 2007 je Paul Simon obyvateľom mestečka New Canaan (Connecticut).[5]

Od mája 2009 sú Paul Simon a Art Garfunkel na koncertnom turné po Austrálii, Novom Zélande a Japonsku.

Film a televízia[upraviť | upraviť zdroj]

Simon hral napríklad postavu hudobného producenta Tony Laceyho v Annie Hall, v hlavnej postave rockera Jonaha Levina vo filme podľa vlastného scenára z 80. rokov s názvom One-Trick Pony. Paul Simon vystúpil aj v The Muppet Show a vo viacerých dieloch programu Saturday Night Live. Jeho blízkymi priateľmi sú komici Steve Martin a Chevy Chase, ktorí si zahrali v Simonových videoklipoch k skladbám „You Can Call Me Al“, alebo „Proof“. Spolu s Chevy Chasem Simon napísal scenár k parodickej show „Paul Simon Special“ (1977), ktorá získla cenu Emmy. V roku 1992 bol o Paulovi Simonovi nakrútený dokument s názvom „Born at The Right Time“.

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Simon bol trikrát ženatý. Prvé manželstvo bolo s o niečo staršou partnerkou Peggy Harper (od roku 1969). Peggy bola jeho inšpiráciou pre skladby „Train in the Distance“, „Something So Right“, „Congratulations“, „Run That Body Down“ či pre tretiu slohu hitu „Bridge Over Troubled Water“. Majú spolu jedného syna, Harpera Jamesa Simona (1972). Rozviedli sa v roku 1975.

Druhé manželstvo Simon uzavrel so známou americkou herečkou Carrie Fisher. Albumy Hearts and Bones a Graceland boli silne inšpirované ich vzájomným vzťahom. Tento manželský zväzok trval iba jedenásť mesiacov (1983-84). Carrie mala problémy s drogami, k rodzvodu došlo po potrate ich spoločného dieťaťa.

Simonova súčasná manželka je o 25 rokov mladšia pesničkárka Edie Brickellová. Vzali sa v roku 1992. Ich harmonický vzťah je vyjadrený v niektorých Simonových piesniach: „Thelma“. „The Coast“, „She Moves On“, „That's Where I Belong“ a „You're The One“. Majú spolu tri deti: Adriana Edwarda (1992), Loulou Belle (1995) a Gabriel Elijah (1998). Dvaja synovia Paula Simona, Harper a Adrian, pokračujú v otcových šlapajách a venujú sa hudbe.

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

Simon and Garfunkel[upraviť | upraviť zdroj]

Paul Simon[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Paul Simon - TIME
  2. Paul Simon, Speech given upon induction to the Rock and Roll Hall of Fame, Cleveland, OH, 2003.
  3. David Fricke, in the leaflet accompaniment to the Simon and Garfunkel 1997 album "Old Friends"
  4. Paul Simon News on Yahoo! Music
  5. Lorentzen, Amy, "Simon campaigns in Iowa for Dodd," Associated Press news article as printed in The Advocate of Stamford, Connecticut, with the words "Simon, who lives in New Canaan" added by editors at The Advocate - the words are not found in other versions of the article printed elsewhere, July 7, 2007

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]