Pauliho vylučovací princíp

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Pauliho vylučovací princíp je kvantovomechanický princíp, podľa ktorého sa dva identické fermióny nemôžu v tom istom fyzikálnom systéme (napríklad dva elektróny v atóme) nachádzať súčasne v tom istom kvantovom stave. Princíp bol prvý krát formulovaný Wolfgangom Paulim v roku 1925.

Prehľad[upraviť | upraviť zdroj]

Pauliho vylučovací princíp sa vzťahuje na správanie všetkých častíc s poločíselným spinom (1/2, 3/2, 5/2...), t.z. na všetky fermióny. V rámci elementárnych častíc sa preto týka napríklad kvarkov, elektrónov či neutrín. Zložené častice ako protón a neutrón majú taktiež poločíselný spin a riadia sa preto Pauliho vylučovacím princípom. Mnohé atómy majú taktiež poločíselný spin. Všeobecne môžeme povedať, že akýkoľvek objekt, či už elementárna častica alebo častica zložená z elementárnejších objektov, s celkovým poločíselným spinom podlieha vždy Pauliho vylučovaciemu princíp. Z tohto dôvodu Pauliho princíp vysvetľuje mnoho zásadných vlastností hmoty, ako napríklad stabilitu a chemické vlastnosti atómov.

Naopak, Pauliho princípu sa nepodriaďujú častice s celočíselným spinom 1,2,3... nazývané bozóny (napríklad fotóny, Cooperové páry známe z teórie supravodivosti, W a Z bozóny).