Pauline Metternichová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pauline Metternichová, 1860

Paulina Klementina Metternichová, rodená grófka Sándorová zo Slawnitza, (* 25. február 1836, Viedeň – † 28. september 1921, Viedeň) bola popredná viedenská a parížska aristokratka preslávená svojím šarmom a eleganciou, významná propagátorka diela Richarda Wagnera a Bedřicha Smetanu v zahraničí.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Knažná Paulina Metternichová sa narodila v uhorskej grófskej rodine Sándorovcov zo Slawnitza. Jej otec Moritz Sándor bol v celom rakúskom cisárstve preslávený milovník koní prezývaný „bláznivý jazdec“, matka Leontina bola dcérou rakúskeho kancelára Metternicha, u ktorého strávila veľkú časť svojho detstva.

V roku 1856 sa vydala za knieža Richarda Metternicha, syna kancelára Metternicha (boli tak nielen manželia, ale i strýc a neter). Manželstvo bolo veľmi harmonické (i napriek občasným milostným záletom kniežaťa) a vzišli z neho tri dcéry - Sophie, Pascalina a Clementina. Kňažná Paulina sprevádzala svojho manžela, ktorý bol rakúskym diplomatom, na jeho misijné pobyty najprv na saský kráľovský dvor v Drážďanoch, neskôr na cisársky dvor do Paríža, kde strávili takmer jedenásť rokov (18591870). Tu sa kňažná Paulina spriatelila s francúzskou cisárovnou Eugéniou a stala sa jej najbližšou dôverníčkou.

Kňažná bola zapálenou priaznivkyňou kultúry a milovala spoločenský život.

Ako vo Viedni, tak v Paríži určovala módne trendy a vkus. Do Paríža a neskôr do Čiech (často bývala na zámku Plasy pri Plzni) priniesla vtedy takmer neznámy šport – korčuľovanie. Propagovala fajčenie cigár a fajky v čisto dámskej spoločnosti. Vymieňala si korešpondenciu s hudobnými skladateľmi (napr. s Wagnerem, Lisztom, Gounodom, Saint-Saënsem a inými), so spisovateľmi (s Prosperom Mérimée či Alexandrom Dumasem starším). Za metternichovského pôsobenia v Paríži sa stala propagátorkou diel Richarda Wagnera a neskôr i Bedřicha Smetanu.

Ako dieťa bola svedkom revolúcie v roku 1848 vo Viedni. Neskôr zažila začiatok francúzskej občianskej vojny v roku 1870. Dokonca sprevádzala cisárovnú Eugéniu na jej ceste do exilu vo Veľkej Británie.

Zomrela v roku 1921 vo Viedni. Bola svedkom slávy i pádu francúzskeho i rakúskeho cisárstva a v prvých rokoch po 1. svetovej vojne sa stala živým symbolom dvoch stratených svetov.

Jej najznámejší portrét vytvoril francúzsky impresionistický maliar Edgar Degas. Dielo sa dnes nachádza v National Gallery v Londýne.

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Paulina Metternichová bola poprednou kultúrnou mecenáškou svojej doby. Priatelila sa so skladateľmi Richardom Wagnerom (venoval jej jednu svoju klavírnu skladbu) i Ferencom Lisztom a finančne ich podporovala. Bola to ona, kto presadil premiérové uvedenie Wagnerovej opery Tannhäuser v Paríži v roku 1861. Produkcia skončila neúspechom a parížske fiasko Tannhäusera vstúpilo do dejín opery ako jeden z najväčších hudobných škandálov 19. storočia. Naďalej však Wagnera podporovala. Medzi jej chránencov patril aj skladateľ Bedřich Smetana. V 90. rokoch 19. storočia márne usilovala o uvedenie Smetanovej Predanej nevesty v Paríži.

Vďaka svojím častým pobytom medzi Parížom a Viedňou pôsobila kňažná Metternichová ako významný kultúrny transmiter medzi týmito dvoma spoločnosťami (nech už išlo o hudbu, šport či politické názory, o ktoré sa kňažná živo zaujímala).

Napísala dve knihy pamätí, nemecky Gesehenes, geschehenes, erlebtes, knihu o svojom detsve (o i. o svojom starom otcovi, kancelárovi Metternichovi) a francúzsky Éclairs du passé, v ktorých spomína na francúzsky cisársky dvor. Obe vyšli posmrtne na začiatku 20. rokov 20. storočia.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]