Pauly-Wissowa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Pauly-Wissowa (skr. P.-W.) alebo Pauly-Wissowa-Kroll alebo jednoducho RE sú najčastejšie používané skratky pre rozsiahlu encyklopédiu antiky Paulys Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft.

„Pôvodný Pauly“[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1837 založil gymnaziálny profesor August Friedrich Pauly Real-Encyclopädie der classischen Alterthumswissenschaft in alphabetischer Ordnung. Chcel takto pripraviť pomôcku pre učiteľov a študentov. Pripojilo sa k nemu 17 spoluautorov. Po Paulyho smrti roku 1845 pokračovali v jeho práci Ernst Christian Walz a Wilhelm Siegmund Teuffel, ktorí encyklopédiu pozdvihli na vedeckejšiu úroveň, zohľadnili aj okrajové orientálne kultúry a poznatky z byzantinistiky. Prácu dokončili v roku 1852, celkovo vyšlo 6 zväzkov encyklopédie v 7 dieloch. V rokoch 18641866 začal Teuffel na popud nakladateľstve J. B. Metzler, ktoré encyklopédiu vydalo, s prepracovaním prvého zväzku s ohľadom na nové objavy. Druhé vydanie prvého zväzku vyšlo v dvoch dieloch. S ďalším prepracovaním sa však nepočítalo, druhé vydanie „pôvodného“ Paulyho tak zostalo nedokončené.

„Veľký Pauly“ (RE)[upraviť | upraviť zdroj]

Na základe pôvodného Paulyho začal roku 1890 Georg Wissowa vydávať Paulys Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft. Neue Bearbeitung. Unter Mitwirkung zahlreicher Fachgenossen herausgegeben von Georg Wissowa [später ...] fortgeführt von Wilhelm Kroll und Karl Mittelhaus (ďalej RE). Projekt mal podľa pôvodného plánu trvať len 10 rokov; nakoniec však trval celých 78 rokov. Po Wissowovi vo vydavateľskej práci pokračovali: Wilhelm Kroll (19061939), Karl Mittelhaus (1939–1946), Konrat Ziegler (1946–1974) und Hans Gärtner (1974–1980). Lexikón vychádzal najprv vo vydavateľstve J. B. Metzler, neskôr vo vydavateľstve Druckenmüller. Dnes vlastní všetky autorské práva opäť Metzler.

RE má 66 zväzkov, 15 zväzkov doplnkov a dva registre (k pôvodným zväzkom a doplnkom), ktoré vyšli roku 1980. V roku 1997 vyšiel súhrnný register v dvoch častiach: zoradený alfabeticky a systematicky. Obe vyšli v roku 2000 aj na CD-ROM.

Každý článok v RE písali uznávaní experti v danej oblasti. Niektoré články je možné s ohľadom na ich dĺžku považovať už za menšie monografie (známy je napr. článok Matthiasa Gelzera „Cicero als Politiker“, Cicero ako politik). Niektoré články boli dokonca vydané samostatne (napr. Albin Lesky, „Homeros“). Mnoho článkov je už v dnešnej dobe zastaraných, čo ale s ohľadom na tri generácie trvajúcu prácu na encyklopédii nie je prekvapujúce. Viaceré biografické články napísal Friedrich Münzer, obdobie neskorej antiky dôležitými článkami autorsky pokryli Otto Seeck, Wilhelm Enßlin a Adolf Lippold.

Napriek tomu, že RE reprezentuje stav bádania, ktorý už v mnohom nezodpovedá tomu dnešnému, je Pauly-Wissowa dodnes neprekonaným súhrnom všetkých poznatkov o antike, ktoré boli v dobe jej vydania k dispozícii.

„Malý Pauly“ (Der Kleine Pauly, DKP)[upraviť | upraviť zdroj]

Pretože kompletná RE je so svojimi vyše 80 zväzkami pre bežného používateľa pomerne nepraktická a už pred svojím dokončením bola aj čiastočne zastaraná, vyšiel v rokoch 19641975 päťzväzkový lexikón Der kleine Pauly. Lexikon der Antike. Auf Grundlage von Pauly's Realenzyklopädie der classischen Altertumswissenschaft unter Mitwirkung zahlreicher Fachgelehrter herausgegeben von Konrat Ziegler, Walther Sontheimer und Hans Gärtner.

Autormi nových článkov boli uznávaní odborníci, ako napr. Manfred Fuhrmann, Adolf Lippold, Michael von Albrecht, Heinz Bellen, Dietz Otto Edzard, Werner Eisenhut, Hans Georg Gundel, Otto Hiltbrunner, Ernst Meyer, Fritz Schachermeyr, Ernst Günther Schmidt, Walther Sontheimer a mnohí ďalší. Články tiež boli vybavené bibliografickými odkazmi s novšou literatúrou. Napriek svojmu veku sa „Malý Pauly“ považuje za pomerne spoľahlivé referenčné dielo. Každý zväzok navyše obsahuje doplnky a opravy k predchádzajúcemu zväzku, posledný ešte aj ďalšie k všetkým zväzkom dohromady. Na rozdiel od RE sa „Malý Pauly“ intenzívnejšie venuje okrajovým oblastiam klasických vied, ako napr. poznatkom z dejín kresťanstva, orientalistiky a byzantinistiky. Heslá sú tiež pre čitateľa praktickejšie zoradené (napr. Marcus Tullius Cicero je v KIP uvedený pod svojím známym menom Cicero, v RE stojí pod svojím rodovým menom Tullius).

„Malý Pauly“ je pomerne rozšírený, vo vedeckej oblasti je už napr. zaužívaný jeho systém skratiek. Nemecké nakladateľstvo Deutscher Taschenbuch Verlag vydalo cenovo výhodné paperbackové vydanie.

„Nový Pauly“ (Der Neue Pauly, DNP)[upraviť | upraviť zdroj]

Der Neue Pauly

Po tom, čo nakladateľstvo J. B. Metzler získalo roku 1996 naspäť autorské práva na RE, začalo vydávať novú encyklopédiu antiky pod názvom Der Neue Pauly. Enzyklopädie der Antike. Obsahuje asi 24 000 článkov a na jeho zostavení sa podieľalo asi 700 autorov a 23 odborných redaktorov.

Okrem antiky sa Nový Pauly vo svojich heslách zaoberá aj koreňmi a základmi grécko-rímskej civilizácie v staroorientálnych a egyptských kultúrach, takisto vplyvmi okolitých národov a kultúr a byzantinistikou. V súlade so súčasným bádateľským trendom si „Nový Pauly“ omnoho pozornejšie všíma transformáciu starovekého sveta v neskorej antike a rozširuje tak svoj časový rámec až k roku 600 a ďalej.

Špecifické pre projekt Nového Paulyho sú zvláštne zväzky venované vnímaniu antiky a dejinám bádania o antike. Pôvodne malo nakladateľstvo v pláne vydať 12 zväzkov Lexikónu antiky, 3 zväzky k Recepcii antiky a jeden register. Namiesto 16 zväzkov ich nakoniec vyšlo 19. V roku 2004 navyše vyšiel prvý zväzok doplnkov a ďalšie (zatiaľ 6) sa pripravujú. Od roku 2002 vychádza v leidenskom nakladateľstve Brill anglická verzia „Nového Paulyho“ (Brill′s New Pauly).

Na rozdiel od svojich predchodcov bola redakčná a vydavateľská činnosť na „Novom Paulym“ decentralizovaná, okrem hlavných vydavateľov mal každý tematický okruh vlastného vydavateľa, ktorý ho mohol spracovávať pomerne nezávisle na ostatných.

Recenzie vytýkali prvým zväzkom napr. výber literatúry a nedostatočnú kvalitu niektorých príspevkov, ktoré boli vypracované pod časovým tlakom. Do prvého zväzku sa dokonca dostala tzv. „ponorka“, žartovný článok Apopudobalia o fiktívnej antickej paralele futbalu. Prvé dva zväzky preto nemožno kvôli redakčným, ortografickým a vecným nedostatkom odporúčať. Väčšina chýb však bola počínajúc štvrtým zväzkom odstránená. Pozitívne bývajú ohodnotené obrázky, mapy a veľké tematické články, napr. o architektúre, náboženstve, sexualite apod. Spoľahlivé a aktuálne sú údaje o historických osobnostiach. Odborná terminológia je vysvetlená, a teda prístupná aj pre laika (odborníka však môžu vysvetlivky pri čítaní zdržiavať). Pretože sa redakcie dvoch častí lexikónu (Lexikón antiky, Recepcia antiky) nachádzali na rozličných miestach, panuje medzi týmito dvoma časťami istá nejednotnosť.

„Nový Pauly“ nie je taký vyčerpávajúci ako RE, ani taký prehľadný ako „Malý Pauly“. V odborných kruhoch býva hodnotený rozlične, v praxi sa však kvôli svojej aktuálnosti často používa. V súčasnosti nejestvuje lexikón podobného rozsahu, ktorý by vyšiel v porovnateľne krátkom čase.

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • August Pauly, Georg Wissowa, Wilhelm Kroll, Kurt Witte, Karl Mittelhaus, Konrat Ziegler (Hrsg.), Paulys Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft: neue Bearbeitung. Stuttgart: J. B. Metzler, 1894-1980.
  • Konrat Ziegler, Walther Sontheimer (Hrsg.), Der kleine Pauly: Lexikon der Antike auf der Grundlage von Pauly's Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft. 5 zv. Stuttgart: Druckenmüller, 19641975.
  • Hubert Cancik, Helmuth Schneider (Hrsg.), Der neue Pauly. Enzyklopädie der Antike. Das klassische Altertum und seine Rezeptionsgeschichte. 19 zv. Stuttgart: J.B. Metzler, 19962003, 11 611 strán. ISBN 3-476-01470-3.
  • Hubert Cancik, Helmuth Schneider, Manfred Landfester, Christine F. Salazar (eds.), Brill’s New Pauly: Encyclopaedia of the Ancient World, Leiden: Brill, 2006. ISBN 90-04-12259-1. (stále vychádza)
  • Johannes Irmscher. „Ein Jahrhundertunternehmen kam zum Abschluß, der Pauly-Wissowa“. Philologus vol. 129 (1985), s. 133–142 (dejiny vzniku všetkých troch encyklopédií).

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]