Pavlovce nad Uhom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°37′00″S 22°04′00″V / 48.616667°S 22.066667°V / 48.616667; 22.066667
Pavlovce nad Uhom
obec
Pavlovce nad Uhom.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Michalovce
Región Zemplín
Nadmorská výška 108 m n. m.
Súradnice 48°37′00″S 22°04′00″V / 48.616667°S 22.066667°V / 48.616667; 22.066667
Rozloha 33,42 km² (3 342 ha) [1]
Obyvateľstvo 4 457 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 133,36 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1327
Starosta Mária Dufincová[3] (NEKA)
PSČ 072 14
ŠÚJ 522872
EČV MI
Tel. predvoľba +421-56
Adresa obecného
úradu
Kostolné námestie 1
E-mailová adresa pavlovce@slovanet.sk
Telefón 6494389
Fax 6494536
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Wikimedia Commons: Pavlovce nad Uhom
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.pavlovce.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Pavlovce nad Uhomobec na Slovensku v okrese Michalovce.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Pavlovce nad Uhom je situovaná vo východnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške 108 m n. m. Medzi susedné obce patria: na severe-Senné a Bežovce, na juhu- Veškovce, Čierne pole a Krišovská Liesková, na východe- Vysoká nad Uhom a Bajany, na západe-Stretava a Stretavka. Za Uhorska bola obec súčasťou Užskej župy a bola sídlom slúžnovského okresu. V roku 1960 došlo k spojeniu vlastných Pavloviec nad Uhom a osady Ťahyňa, čím vznikla súčasná podoba obce.

Geológia a geomorfológia[upraviť | upraviť zdroj]

Pavlovce geomorfologicky patria do celku Východoslovenská rovina a podcelkov Kapušianske pláňavy, Senianska mokraď[4]. Krajina pozostávajúca prevažne z rovín a nív vznikla postupným zanášaním ílovitými a hlinito-piesčitými sedimentami, pozostatkami starých riečnych ramien a meandrujúcich tokov, z obdobia holocénu.

Geologická stavba územia pozostáva z nivných sedimentov, splachov, pleistocénnych viatych pieskov a pieskových dún. V katastrálnom území obce sa nachádzajú ložiská ropy, zemného plynu a zlievarenských pieskov.

Vodstvo a klimatické pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Kataster obce odvodňuje rieka Uh, pramení pod Užockým priesmykom na Ukrajine a pri obci Stretavka ústi do Laborca, ktorá sa v minulosti vylievala. Celková plocha povodia činí 2 791 km², z toho na slovenskej strane 792 km², a celková dĺžka Uhu predstavuje 127 km, z toho na slovenskej strane 19,6 km. Priemerný prietok predstavuje hodnotu 32,9 m³/s a maximálny nameraný 1 420 m³/s. Blízko Pavloviec sa nachádza riečne jazero Ortov, ktorého hladina stúpa a klesá v závislosti od toku rieky. Na základe mapy z roku 1863 vieme, že v minulosti sa v katastrálnom území obce nachádzalo minimálne sedem vodných plôch, ktoré miestni nazývali jazerami. Územie sa vyznačuje bohatstvom podzemných vôd.

Východoslovenská nížina má subkontinentálnu klímu s ročným úhrnom zrážok 530 až 650 mm, so zimami nad −3 °C až −5 °C. Priemerná teplota v obci sa pohybuje okolo 9 °C[4].


História obce[upraviť | upraviť zdroj]

Po páde Veľkomoravskej ríše sa oblasť zemplínsko-užskej nížiny stala po dobu nasledujúcich takmer tisíc rokov súčasťou Uhorska. Toto územie bolo postupne, v troch etapách, osídľované Maďarmi, ktorí sa vmiesili medzi pôvodné slovansko-slovenské obyvateľstvo. Na prihraničných územiach mladého Uhorska začali vznikať nové, strážne osady strategického významu.

Podľa profesora Ferdinanda Uličného, Pavlovce nad Uhom vznikli usadením strážnych hliadok Plavcov[5] (rusky Polovci). Zajatí Plavci boli nútení vykonávať strážnu službu. Názov Pavlovce resp. Plavce však obci nedali Plavci, ale slovenskí obyvatelia a maďarská šľachta, následným pomaďarčením[6] a poslovenčením v priebehu času. Podľa inej teórie (jazykovedec Ján Stanislav) názov obce vznikol od vtedy obľúbeného slovanského mena- Pavol[7].

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1327 z darovacej listiny kráľa Róberta z Anjou, ktorou kráľ potvrdil darovanie obce Pavlovce, Petrovi, zvanému Túz.

Za zásluhy bratov Matúša II. z Pavloviec (?-1437) a Juraja z Pavloviec (? – 10. 4. 1439, Ostrihom), členom vládnuceho rodu pánov z Pavloviec (de Palócz), sa kráľ Žigmund obom bratom odvďačil. V roku 1417 potvrdil ich dedičné majetky[8]. Pavlovce sa v 15. a 16. storočí stali centrom panstva Pavlovce pozostávajúceho z dedín Bežovce, Blatná Polianka, Čabraď (pri Bežovciach), Chyzzer (pri Bajanoch), Kapušianske Kľačany, Iňačovce, Rebrín, Senné, Tašuľa a Záhor[9]. Neskôr, v roku 1429, bratom pripadol majetok panstva Blatný Potok (Sárospatak). Rod pánov z Pavloviec vymrel po meči pádom Antona z Pavloviec (?-29.8.1526) v bitke pri Moháči roku 1526[10], novými zemepánmi oppida Pavlovce sa stali Dobóovci z Ruskej (Dobó de Ruzska)

Uhorsko sa v 17. storočí nieslo v znamení reformácie, proti tureckých vojen a protihabsburských povstaní, ktoré mali dopad na tunajších obyvateľov, v podobe zimujúcich armád a tvrdých daní[11]. Po zmene vlastníckych pomerov obec prešla do držby Mikuláša Forgáča, aby bola neskôr, roku 1670, rozdrobená medzi viacerých zemepánov, napr. Juraj a Imrich Horvátovci (Horváthovci) z Pavloviec.

Po Satmárskom mieri, roku 1711, boli Rákociho prívrženci nútení, pod hrozbou exilu, alebo straty majetkov, prisahať vernosť panovníkovi. To bol aj prípad dvoch zemepánov, Františka Barkóciho a Juraja Horváta, ktorým patrili usadlosti v Pavlovciach[12].

Zaniknuté architektonicko-historické pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V Pavlovciach nad Uhom sa nachádzalo viacero budov, ktoré boli uzko späté so životom miestnej šľachty a do súčasnosti sa bohužiaľ nezachovali.

Stredoveký kostol[upraviť | upraviť zdroj]

Stredoveký kostol jestvoval už v 13. storočí s doteraz neznámym zasvätením chrámu. Z listov Matúša a Juraja z Pavloviec vieme, že v chráme existovala rodová krypta. Poloha chrámu je v súčasnosti neznáma resp. nepotvrdená.

Stredoveké rodové sídlo (kúria)[upraviť | upraviť zdroj]

Peter Túz, prípadne jeho synovia, nechali v Pavlovciach postaviť stredoveké rodové sídlo, ktoré sa neskôr vyvinulo v opevnený kaštieľ, spomínaný ako „castellorum Palocz“. Podľa všetkého by sa hradné zrúcaniny mali nachádzať v západnej časti miestneho parku[13].


Barokovo-klasicistický kaštieľ grófov Barkóciovcov[upraviť | upraviť zdroj]

Kaštieľ sa nachádzal v centre obce, približne 100 m južne od kostola a 40 m západne od súčasnej hlavnej cesty. Pôdorys kaštieľa bol tvorený nepravidelným štvoruholníkom o rozmeroch 40x50 m so štyrmi nárožnými vežami s kosodĺžnikovým pôdorysom a nádvorím s rozmermi 25x35 m. Štyri krídla a štyri veže údajne predstavovali štyri ročné obdobia, dvanásť komínov dvanásť mesiacov v roku, päťdesiat tri miestností päťdesiat tri týždňov, tristošesťdesiatpäť okien a dverí tristošesťdesiatpäť dní v roku.

Kaštieľ bol v 2. svetovej vojne po prechode frontu značne poškodený a tak ho v 50-tych rokoch zbúrali[14]. Stavebný materiál si rozobrali miestni obyvatelia. V archívoch Pamiatkového úradu a súkromných zbierkach sú dochované fotografie vypovedajúce o podobe kaštieľa.


Záhradný pavilón kaštieľa[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádzal sa na severnej hranici miestneho parku a oddeľoval park od záhradníckej časti. Postavený bol v empírovom slohu s obdĺžnikovým pôdorysom s rozmermi 40x14 m.

Majer na Ortove[upraviť | upraviť zdroj]

Táto hospodárska budova patrila k príslušenstvu kaštieľa v Pavlovciach a bola situovaná na južnej strane lužného lesa pri mŕtvom ramene Ortovského kanála. Podľa dochovaných fotografií bola postavená v klasicistickom štýle. V strednej časti objektu sa nachádzala sýpka. Krídla slúžili ako iné hospodárske priestory a chlievy.

Existujúce architektonicko-historické pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa v súčasnosti nachádzajú nasledujúce architektonicko-historické pamiatky.

Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasný barokovo-klasicistický kostol bol dokončený v 90-tych rokoch 18. storočia[14]. Z roku 1843 pochádza figurálna výmaľba klenieb, kde je vo vrchnej časti na čelnej strane triumfálneho oblúka vyobrazený samotný pavlovský kostol a ostrihomská bazilika. Kostol je postavený ako jednoloďová stavba zaklenutá dvoma poľami pruských klenieb. V chráme je v južnej časti umiestnená trojosová empora s orgánom, ku ktorej vedú točivé schody. Oltárny stôl (menza), svätostánok, rečnícky pult (ambóna), sedadlá pre celebrantov (sedes) sa nachádzajú v severnej časti chrámu. V priestore nad sakristiou je situované oratórium, miesto v minulosti vyhradené pre patrónov kostola. V pravej časti triumfálneho oblúka sa nachádza drevený klasicistický oltár z obdobia okolo roku 1800[14], s novodobou sochou Božského srdca a v ľavej sa dochovala pôvodná drevená klasicistická kazateľnica s kónickou konzolou rečniska a baldachýnom. V čelnej fasáde kostola, približne na úrovni empory, sa na ľavej strane nachádza socha nepoškvrneného Srdca Panny Márie, napravo socha Božského srdca. Prilbová strecha veže chrámu ukrýva zvonicu a mechanizmus funkčných kruhových hodín.

Panská jazdiareň[upraviť | upraviť zdroj]

Ľudovo nazývaná „rajčuľňa“ bola pravdepodobne postavená ku koncu 19. storočia v novoklasicistickom štýle.

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého[upraviť | upraviť zdroj]

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, postavená roku 1899 v novoklasicistickom slohu, zastrešuje neskorobarokovú plastiku svätca z druhej polovice 18. storočia, ktorá je staršia, než kaplnka samotná. Podľa mapy Pavloviec z roku 1863 socha pôvodne stála južne od parku.

Podoba pieskovcovej sochy vychádza z predlohy zhotovenej Janom Brokoffom, pôvodne umiestnenej na Karlovom moste. Vyobrazený odev plastiky pozostáva z kňazskej rochety a biretu, keďže sv. Ján Nepomucký bol generálnym vikárom a teda aj kňazom. Polychrómovaná socha svätca stojaca na kubusovom podstavci drží v pravej ruke na hrudi položený kríž s korpusom a v druhej, pozdĺž tela spustenej ruke palmovú vetvičku.

Park zaniknutého kaštieľa[upraviť | upraviť zdroj]

Park o rozlohe 19,89 ha je evidovaný ako národná kultúrna pamiatka a bol založený v polovici 19.storočia pri miestom, dnes už neexistujúcom, kaštieli.

Vstup do parku je situovaný od centra obce. V parku sa nachádzajú dve ihriská, amfiteáter s pódiom a premietacou murovanou kabínou, areál špeciálnej základnej školy a chátrajúci areál pohostinského zariadenia známy ako „letná“. V západnej časti, uprostred močiara sa nachádza násyp medzi miestnymi nazývaný „Hurka“.

Park je zväčša rovinatý, výnimku tvorí z terénu vystupujúci svah amfiteátra, už spomínaná „Hurka“ a v južnej časti parku pri špeciálnej základnej škole, výkop s priľahlým násypom – „Filagróvia“.

V parku možno nájsť okrem iných i tieto druhy drevín: dub, lipa, javor, hrab, jaseň, platan, pagaštan, hloh, čremcha, lieska, vtáčí zob, moruša, baza čierna, brest, vŕba a brečtan.

Gréckokatolícky filiálny chrám Najsvätejšej Trojice[upraviť | upraviť zdroj]

Sakrálna stavba z prvej polovice 90-tych rokov 19. storočia[15] evidovaná Pamiatkovým úradom SR ako národná kultúrna pamiatka situovaná v časti Ťahyňa.

Židovský cintorín[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa približne 1,5 km južne od obce smerom na Veľké Kapušany na vyvýšenine pri lužnom lese, obkolesený obrábaným poľom. Väčšina náhrobkov je zhotovená z pieskovca. Cintorín nie je udržiavaný, je zarastený drevinami a nie je evidovaný ako kultúrna pamiatka. V Pavlovciach sa v minulosti okrem cintorína nachádzala aj židovská modlitebňa a mikve.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dominik Palóci (Palóczy) (* ? – † 1403), prepošt opátstva v Lelesi.
  • Matúš Palóci (Palóczy) (* ? – † 1437), župan viacerých uhorských stolíc, uhorský palatín Žigmunda Luxemburského.
  • Juraj Palóci (Palóczy) (* ? – † 1439), sedmohradský biskup, ostrihomský arcibiskup, uhorský kancelár a organizátor boja proti husitskému hnutiu.
  • Ladislav Palóci (Palóczy) (* ? – † 1470), šľachtic, župan Zemplínskej stolice, rytier Žigmunda Luxemburského.
  • Anton Palóci (Palóczy) (* ? – † 1526), šľachtic zastávajúci úrad župana Zemplínskej stolice.
  • Ján Horvát (Horváth) (*/† 17. storočie), šľachtic, tajomník Juraja Rákociho, autor historickej štúdie.
  • František Barkóci (Barkóczy) (* ? – † 1709), zastával úrad zemplínskeho župana, neskôr sa stal kuruckým generálom, bol povýšený na grófa
  • Adam Horvát (Horváth) (* 1691 – † 1746), šľachtic, autor opisného diela o Užskej stolici s názvom Descriptio comitatus Unghvariensis.
  • Andrej Budiš (Bugyis, Bugyiš) (* 1824 – † 1890), kňaz Satmárskej diecézy, známy svojou sociálnou činnosťou.
  • Andrej Budiš (Bugyis, Bugyiš) (* 1837 – † 1864), spisovateľ, kňaz a publicista.
  • Ján Hadik (* 1863 – † 1933), poslanec Uhorského snemu, neskôr pôsobiaci na poste štátneho tajomníka ministerstva vnútra, gróf, dôstojník.
  • Jozef Jóna (* 1863 – † ?), rímskokatolícky farár pôsobiaci v Pavlovciach, pápežský komorník (Mukačevo).
  • Adalbert Kazinci (Kazinczy) (* 1871 – † 1947), kňaz a novinár pôsobiaci v USA.
  • Juraj Čalfa (Csalfa) (* 1905 – † 1962), rímskokatolícky kňaz v 50-tych rokoch 20. storočia prenasledovaný komunistickým režimom.
  • Ján Bubán (* 1914 – † 1989), profesor teológie, etik a filozof v 50-tych rokoch 20. storočia prenasledovaný komunistickým režimom.
  • Pavol Balla (* 1930), ukrajinský výtvarný umelec.
  • Štefan Bubán (* 1932), výtvarný umelec venujúci sa kresbe, maľbe a monumentálnej tvorbe.
  • Ján Kondor (* 1953), redaktor košického štúdia Slovenského rozhlasu, básnik, publicista.
  • Zuzana Berešová (* 1980), slovenská klavírna virtuózka

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Mária Dufincová je v zozname. Dostupné online.
  4. a b Atlas krajiny Slovenskej republiky, Bratislava 2002
  5. Uličný F., 1995, str. 329
  6. Uličný F., 1995, str. 174
  7. Stanislav J., Slovenský juh v stredoveku I, Bratislava 1999, str. 390
  8. Uličný F., 1995, str. 97
  9. Maksay F., Magyarorsyág birtokviszonyai a 16. század középen, Budapešť 1990, str. 852
  10. Slovenský biografický slovník IV, Martin 1990, str.388
  11. Autorský kolektív, Pavlovce nad Uhom-Prechádzka históriou a súčasnosťou,2006, str.51, ISBN 80-89258-01-8
  12. Autorský kolektív, Pavlovce nad Uhom-Prechádzka históriou a súčasnosťou,2006, str.57, ISBN 80-89258-01-8
  13. Autorský kolektív, Pavlovce nad Uhom-Prechádzka históriou a súčasnosťou,2006, str.193, ISBN 80-89258-01-8
  14. a b c Archív Pamiatkového úradu (APÚ) SR Bratislava, Pavlovce nad Uhom, Správa z výskumu z dňa 18.6. 1954
  15. Schématizmus gréckokatolíckeho prešovského biskupstva, Prešov 1994, s. 60

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]