Pavol II. (pápež)

	Pavol II.
	211. rímsky biskup
Funkcie a tituly
Pontifikát
	30. august 1464 – 26. júl 1471
Biografické údaje
Rodné meno	Pietro Barbo
Narodenie	23. február 1417; Benátky, Taliansko
Úmrtie	26. júl 1471 (54 rokov); Rím, Taliansko
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Pápež
Voľba	30. august 1464
Odkazy
	Pavol II. na catholic-hierarchy.org angl. ; Pavol II.
	Kompletný zoznam pápežov
	Vatikánsky portál; Historický portál; Biografický portál

Pavol II. (vlastným menom Pietro Barbo, * 23. február 1417 Benátky, Taliansko – † 26. júl 1471, Rím) bol 211. pápež.^[1]

Pápežský úrad zastával od 30. augusta 1464 do svojej smrti. Bol synovcom pápeža Eugena IV.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Benátkách do rodiny vplyvných a bohatých patricijov, ktorých rodinné väzby siahali až k pápežovi Eugenovi IV. Vďaka nemu a svojej tete, sestre dotyčného pápeža sa Pietro stal už v roku 1440 kardinálom a mal veľký vplyv za pontifikátov Mikuláša V. a Kalixta III. Aj vďaka tomuto vplyvu sa stal nástupcom Kalixta III.

Pápež[upraviť | upraviť zdroj]

Volebná kapitulácia, ktorú si kardináli od budúceho pápeža vymohli, bola ukážkou snahy kúrie obmedziť vplyv pápežov a preniesť tento vplyv na koncily, či dokonca priamo na kardinálske kolégium. Pavol II. sa zaviazal „pokračovať v bojoch s Turkami“, „zreformovať cirkev“ a konečne i „zvolať v najbližšej dobe všeobecný koncil“. Pavol II. však kardinálov oklamal; pred voľbou totiž všetko sľúbil len ústne a ihneď po voľbe donútil kardinálov k poslušnosti. Pápežstvo sa opäť vrátilo k absolútnej vláde rímskeho pontifika.

Napriek tomu však čiastočne splnil to, čo vo svojej volebnej kapitulácii sľúbil. Ide o pápežovu účasť na vojne proti Turkom. Jeho riešenie tohto problému je však oveľa efektívnejšie, než riešenia ponúkané predošlými pápežmi. Na rozdiel od priamej (a nie príliš efektívnej) účasti na vojne zvolávaním vlastného vojska sa Pavol II. radšej sústredil na finančnú podporu Uhorského kráľovstva.

Portrét z baziliky svätého Pavla za hradbami

Pápežstvo sa za jeho pontifikátu vojensky stretávalo nielen s protivníkmi na medzinárodnom poli (Čechy, Osmanská ríša či Francúzsko), ale i na poli "vnútropolitickom", t. j. v samotnom Taliansku, kde sa jeho politickými konkurentmi stali už tradičné protipápežské štáty, ako sú Benátky, Neapolské kráľovstvo, či Florencia pod vládou Lorenza di Piero de' Medici.

Rím a Benátky[upraviť | upraviť zdroj]

Pavol II. nebol výrazne humanistický pápež, neprial humanistickým literátom. Obľúbil si však výtvarné umenie, pamiatky a archeológiu. Vďaka nemu sa v Ríme začali rozvíjať prvé archeologické výskumy. Mali, pochopiteľne, dobovo príznačný ráz starožitníckych "vykopávok", nie vedecký charakter. Ich začatie súbor nálezov však znamenali základ pápežských zbierok (dnes Vatikánskych múzeí) a mali tiež vplyv na budúci umelecký a architektonický vývoj Ríma.

Pôvodom Benátčan, dbal Pavol II. na rozvoj rodného mesta. Pri chráme sv. Marka si dal vybudovať rezidenciu – palác typu opevneného kastelu s dvomi nárožnými vežami s cimburím.

Miloval tiež zlatníctvo a medailérstvo, ktoré bolo v tej dobe v začiatkoch svojho rozvoja. Ako prvý pápež si dal odliať inštalačnú medailu so svojim portrétom a zaviedol post pápežského medailéra, ktorým pre neho i jeho nástupcu bol Cristoforo di Geremia. Inštalačné medaily sa pri uvedení pápeža do úradu rozhadzovali medzi ľud počas jeho sprievodu do Svätopeterskej baziliky.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pavol II. (pápež)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pavel II. na českej Wikipédii.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ [1]

Predchodca:
Pius II.

Pápež
Pavol II. (pápež)
(zoznam)

Nástupca:
Sixtus IV.

[test-1] [1]

[1]

z d u Rímski pápeži
1. – 4. storočie	Peter Linus Kletus Kliment I. Evarist Alexander I. Sixtus I. Telesfor Hyginus Pius I. Anicet Soter Eleutér Viktor I. Zeferinus Kalixt I. Urban I. Poncián Anter Fabián Kornel Lucius I. Štefan I. Sixtus II. Dionýz Félix I. Eutychián Kajus Marcelín Marcel I. Eusébius Melchiades Silvester I. Markus Július I. Libérius Damazus I. Siricius Anastáz I.
5. – 8. storočie	Inocent I. Zosimus Bonifác I. Celestín I. Sixtus III. Lev I. Hilarius Simplicius Félix III. Geláz I. Anastáz II. Symachus Hormizdas Ján I. Félix IV. Bonifác II. Ján II. Agapet I. Silverius Vigilius Pelagius I. Ján III. Benedikt I. Pelagius II. Gregor I. Sabinián Bonifác III. Bonifác IV. Adeodat I. Bonifác V. Honorius I. Severín Ján IV. Teodor I. Martin I. Eugen I. Vitalian Adeodat II. Donus Agato Lev II. Benedikt II. Ján V. Konon Sergius I. Ján VI. Ján VII. Sisin Konštantín I. Gregor II. Gregor III. Zachariáš Štefan II. Pavol I. Štefan III. Hadrián I. Lev III.
9. – 12. storočie	Štefan IV. Paschal I. Eugen II. Valentín Gregor IV. Sergius II. Lev IV. Benedikt III. Mikuláš Hadrián II. Ján VIII. Marinus I. Hadrián III. Štefan V. Formozus Bonifác IV. Štefan VI. Roman Teodor II. Ján IX. Benedikt IV. Lev V. Sergius III. Anastáz III. Lando Ján X. Lev VI. Štefan VII. Ján XI. Lev VII. Štefan VIII. Marinus II. Agapet II. Ján XII. Benedikt V. Lev VIII. Ján XIII. Benedikt VI. Benedikt VII. Ján XIV. Ján XV. Gregor V. Silvester II. Ján XVII. Ján XVIII. Sergius IV. Benedikt VIII. Ján XIX. Benedikt IX. Silvester III. Gregor VI. Klement II. Damazus II. Lev IX. Viktor II. Štefan IX. Mikuláš II. Alexander II. Gregor VII. Viktor III. Urban II. Paschal II. Gelasius II. Kalixt II. Honorius II. Inocent II. Celestín II. Lucius II. Eugen III. Anastáz IV. Hadrián IV. Alexander III. Lucius III. Urban III. Gregor VIII. Klement III. Celestín III. Inocent III.
13. – 16. storočie	Honorius III. Gregor IX. Celestín IV. Inocent IV. Alexander IV. Urban IV. Klement IV. Gregor X. Inocent V. Hadrián V. Ján XXI. Mikuláš III. Martin IV. Honorius IV. Mikuláš IV. Celestín V. Bonifác VIII. Benedikt XI. Klement V. Ján XXII. Benedikt XII. Klement VI. Inocent VI. Urban V. Gregor XI. Urban VI. Bonifác IX. Inocent VII. Gregor XII. Martin V. Eugen IV. Mikuláš V. Kalixt III. Pius II. Pavol II. Sixtus IV. Inocent VIII. Alexander VI. Pius III. Július II. Lev X. Hadrián VI. Klement VII. Pavol III. Július III. Marcel II. Pavol IV. Pius IV. Pius V. Gregor XIII. Sixtus V. Urban VII. Gregor XIV. Inocent IX. Klement VIII.
17. – 21. storočie	Lev XI. Pavol V. Gregor XV. Urban VIII. Inocent X. Alexander VII. Klement IX. Klement X. Inocent XI. Alexander VIII. Inocent XII. Klement XI. Inocent XIII. Benedikt XIII. Klement XII. Benedikt XIV. Klement XIII. Klement XIV. Pius VI. Pius VII. Lev XII. Pius VIII. Gregor XVI. Pius IX. Lev XIII. Pius X. Benedikt XV. Pius XI. Pius XII. Ján XXIII. Pavol VI. Ján Pavol I. Ján Pavol II. Benedikt XVI. František