Pavol Križko
| Pavol Križko | |
| slovenský historik, archivár, pedagóg | |
| Narodenie | 30. máj 1841 Banská Bystrica |
|---|---|
| Úmrtie | 25. marec 1902 (60 rokov) Kremnica |
Pavol Križko (* 30. máj 1841, Banská Bystrica - † 25. marec 1902, Kremnica) bol historik, archivár, pedagóg. Pseudonym: Tribránsky. Práve on prezentoval kontroverzný Velestúrsky nápis širokej verejnosti v roku 1868 v Letopise Matice slovenskej, ročník V., zväzok I.
Rodina[upraviť | upraviť zdroj]
- otec Samuel Križko
- matka Júlia rod. Palušová
- manželka Mária, rodená Marčeková, pochádzala z Mošoviec († 4. jún 1898)
- dcéra Ľudmila Lehotská-Križková (* 10. január 1863, Kremnica), prvá slovenská hudobná skladateľka[1]
- syn Bohuslav Križko (* 24. marec 1864, Kremnica – † 19. október 1938, Bratislava), banský inžinier, priekopník techniky, vynálezca
- dcéra Drahotína Kardossová-Križková (* 7. apríl 1867, Kremnica – † 24. september 1944, Majer), folkloristka a národnokultúrna pracovníčka
- syn Milutín (Želislav) Križko (* 30. marec 1871, Kremnica – † 25. august 1926, Ľubochňa), statkár, slovenský a československý politik
- syn Jaromír Križko
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Vyučil sa za tkáča, 1860 absolvoval evanjelické gymnázium v Banskej Bystrici. V decembri 1859 si ho luteráni v Kremnici zvolili za svojho učiteľa a organistu. V roku1860 sa presťahoval do Kremnice, kde do roku 1872 bol učiteľ a organista a v období 12. apríla 1872-1889 bol súčasne účtovník (audítor) z poverenia komorského grófa Alexandra Goldbrunner. Okrem tejto funkcie od roku 1870 až do roku 1880 pôsobil v cirkevnom a hasičskom zbore a od 1880 do roku 1890 bol riaditeľom kráľovskej banskej spoločnosti v Kremnici.
Už počas gymnaziálnych štúdií zbieral slovenský folklór, prispieval do slovenských a českých časopisov a zúčastňoval sa na národno-kultúrnom dianí. Zakladajúci člen a funkcionár Matice slovenskej a Muzeálnej slovenskej spoločnosti (MSS). Autor próz a básní inšpirovaných folklórom, z ktorých väčšina ostala v rukopisnej podobe. V cestopisných zážitkoch zo Sedmohradska si všímal najmä zaostalosť priemyselnej výroby a propagoval technický pokrok. Jeden z prvých slovenských pozitivistických historikov, založil svoje práce na štúdiu archívneho materiálu, v MSS bol referentom pre dejepis, archeológiu a antropológiu. Excerpovaním prameňov a expertízou pomáhal Aloisovi Jiráskovi pri písaní trilógie Bratrství (jej 2. zväzok venoval Jirásek jeho pamiatke). Predstaviteľ česko-slovenskej kultúrnej vzájomnosti. Zakladateľská osobnosť slovenskej archivistiky. Centrom jeho vedeckých záujmov boli dejiny Kremnice, banských miest a regiónov, osobitnú pozornosť venoval dejinám baníctva, mincovníctva, sociálnej problematike, mestskej správe, justícii, školským a cirkevným dejinám. Výrazne národne-obranný charakter mali jeho historicko-filologické štúdie, zamerané proti maďarizačnej politike. Celkove napísal 157 historických štúdií a článkov. Jeho štúdia o vývine a šírení písma od prvopočiatku až po najnovšiu dobu zostala v rukopisnej podobe. V roku 1890 založil v Kremnici Múzeum mincí a medailí, pôvodne ako vlastivedné múzeum. Na základe jeho iniciatívy bol v Kremnici v marci 1895 založený bratmi Aurelom a Klementom Lehotským, prvý filatelistický spolok na Slovensku s názvom Album. Spolok síce po 9 rokoch prestal existovať a nikdy nemal viac ako 20 členov, no vo svojej dobe patril k vrcholom slovenského spolkového života[chýba zdroj].
Zomrel 25. marca 1902 v Kremnici.
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- v Bratislave, Kremnici a ďalších slovenských mestách sú po ňom pomenované ulice
- pamätná tabuľa na mieste zbúraného rodného domu v Banskej Bystrici (Rázusova ul. 12)
- pamätná tabuľa v Kremnici na Dolnej ulici
- rukopisná pozostalosť v Štátnom ústrednom archíve v Bratislave a v Literárnom archíve Matice slovenskej
- Pamätná medaila Pavla Križku udeľovaná od roku 1979 zaslúžilým archivárom
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
- Dejiny banskomestského seniorátu, Liptovský Mikuláš roku 1948
- Z dejín banských miest na Slovensku, Bratislava roku 1964
- Kremnické školstvo v rokoch 1528-1674, Bratislava roku 1975
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Elena Hašková: Ľudmila Lehotská-Križková Prvá slovenská hudobná skladateľka Kremnický letopis 2/2012, Online Archivované 2015-12-22 na Wayback Machine
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 57 – evanjelická farnosť Banská Bystrica (nedostupné bez účtu na familysearch.org)