Pavol Major

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pavol Major
slovenský evanjelický kňaz, náboženský spisovateľ a cirkevný hodnostár
NarodeniePrievidza
Úmrtie28. september 1714
Banská Bystrica

Pavol Major (Maior, Maiorus, Maier, Pavol) (* Prievidza  – † 28. september 1714, Banská Bystrica) bol slovenský evanjelický kňaz, náboženský spisovateľ a cirkevný hodnostár.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil ako evanjelický kňaz na viacerých miestach Slovenska, trenčiansky konsenior. Nábožensky prenasledovaný, žil prevažne v exile. Od roku 1713 žil u syna Jána v Banskej Bystrici. Autor teologických dišpút (o farskom úrade a jeho poslaní, o božej prozreteľnosti, princípoch teológie) a náboženského spevníka, ktorý zostal v rukopise a zachoval sa v prepise J. Chrastinu z roku 1749.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Disputatio theologica in symbolum apostolicum de ministerio ecclesiastico et ejus effectu, Wittemberg, 1667
  • Dissertatio theologica de providentia Dei, Wittenberg, 1668
  • Dissertatio de principio theologiae, Žilina, 1669

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]