Pedológia (pôda)

Pedológia (z gréc. pedon - pôda, logos - náuka, veda) alebo pôdoznalectvo je prírodná veda, ktorá sa zaoberá štúdiom pôdy, jej vznikom, klasifikáciou, fyzikálnymi, chemickými a biologickými vlastnosťami. Vedci, ktorí sa zaoberajú pôdou sa nazývajú pedológovia. Praktickým využitím pôdy sa zaoberá agronómia.

Pôdny profil z Turecka - provincia Manisa. V strede profilu vidno červený pás oxidov železa a mangánu.

Pôda nie je len zdroj živín pre vegetáciu, je to aj zóna (pedosféra), kde prebiehajú početné interakcie medzi atmosférou, hydrosférou, organizmami žijúcimi v pôde (mikroorganizmy, rastliny, živočíchy) a ich zvyškami, vrstvou hornín (litosférou), zvetralinovým plášťom (regolit) a jeho minerálnymi zložkami. Počas vývoja pôdneho profilu sa vytvýrajú charakteristické vrstvy, zvané horizonty. Ich veľkosť (hrúbka) je závislá od okolitých podmienok a je v rovnováhe s prostredím v ktorom vznikli.

Agronómovia, vo všeobecnosti užívatelia pôdy, sa zaujímajú hlavne o fyzikálno-chemicko-biologické charakteristiky pôdy, kým pedológovia a geológovia sa primárne zaujímajú o jej vznik a vzťahy k svojmu okoliu. Táto diferenciácia sa však v posledných rokoch stráca (vďaka rozvíjajúcim sa ekologickým pohľadom na využitie pôdy).

Základné myšlienky pedológie[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik pôdy je komplexný proces.
Poda leží na zemskom povrchu a interaguje s atmosférou, hydrosférou, biosférou a litosférou, takže jej štúdium si vyžaduje poznanie základov meteorológie, klimatológie, ekológie, hydrológie, biológie, geológie a ďalších geovied.
Pre štúdium mechanizmov vzniku pôdy je potrebné poznať aj proces vývoja pôdy v minulosti, čo vyžaduje aj znalosti paleontológie a paleogeografie.
Existuje veľmi málo lokalít s výskytom starých pôd (paleopôd), nakoľko geologické procesy ich v priebehu času zničili. Najstaršie pôdy pochádzajú z pleistocénu.
Vlastnosti pôdy, rozmery jednotlivých pôdnych telies, ich tvar, náklon a počet, ako aj charakteristiky pôdnych horizontov, stupeň ich homogenity, pozícia v profile sa dajú získať pozorovaním a meraním.
Vznik pôdy riadi päť hlavných faktorov (klíma, živé organizmy, tvar reliéfu, pôvodný materiál a čas) a niekoľko menších.
Rôzne klimatické regióny alebo rôzna kombinácia faktorov riadiacich vznik pôdy produkuje rôzne pôdy.
Pri zmene podmienok (strata, resp. vyrastenie vegetácie, zmena sedimentačných podmienok, zmena tvaru krajiny) vedie k zmenám v tvorbe pôdy, často dochádza aj k zániku existujúceho profilu (eróznymi činiteľmi a pod.).
Pri porozumení mechanizmom vzniku pôdy hrá dôležitú úlohu jej správna klasifikáca a zmapovanie.
Porozumenie princípom vzniku pôdy je dobrý základ na jej starostlivosť. Riadené ľudské zásahy do tohto procesu môžu napomôcť rýchlejšej obnove pôdneho fondu.