Pekinský palácový psík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pekinský palácový psík
Pekińczyk 651.jpg
Pekinéz na svetovej výstave psov v Poznani
Krajina pôvodu Čína, patronát drží Spojené kráľovstvo
FCI kód 9/8/207
Štandardy AKC, ANKC, CKC, FCI,
KC (UK),

NZKC, UKC

Výška štandard neurčuje cm (suky)
štandard neurčuje cm (psy)
Hmotnosť 2 – 5 kg

určenie1 = spoločenský pes kg

Pôvodné určenie {{{určenie1}}}
Terajšie určenie spoločenský pes
Názov v krajine pôvodu Pekingese
Synonymá Pekinéz
Zaužívaná skratka PK
Zoznam psích plemien
Black Paw.svg Psí portál
Pekinský palácový psík na výstave
Pekinéz z Poľska
Ch. Chu Erh of Alderbourne, 1904

Pekinský palácový psík je nezameniteľné psie plemeno, vyšľachtené v dávnych dobách starej Číny, uznané v FCI ako spoločenské plemeno.

Hoci sa za jeho domovinu považuje Čína, veľký kus práce pri šľachtení tohoto plemena spravili chovatelia zo Spojeného kráľovstva.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Ak by sme sa mali držať pôvodných historických zdrojov, je pekinský palácový psík "krížencom leva a opice". Teraz však vieme, aj keď sa to človeku na pohľad nezdá, že naozaj ide o psa. Pekinský palácový psík, ako napovedá už názov plemena, bol pôvodne chovaný ako spoločník na panovníckom dvore v Číne. Patronát nad chovom a šľachtením plemena držala priamo čínska cisárska rodina a prvý štandard napísala čínska cisárovná. Čínskej šľachte pekinské palácové psíky slúžili napr. na zohrievanie nôh. Po začatí obchodných plavieb do Číny doniesli britskí obchodníci niekoľko jedincov tohoto vzácneho plemena do Spojeného kráľovstva. Priam z niekoľkých jedincov bolo toto plemeno v novej domovine obnovené a zachránené. Dnes patrí medzi najobľúbenejšie spoločenské plemená.

Výzor[upraviť | upraviť zdroj]

Pekinský palácový psík, pôvodne prezývaný aj "leví psík", je typické malé spoločenské plemeno (typu toy) s nápadnou dlhou srsťou, krátkymi nožičkami a zarazeným nosom. Pre jeho typický výzor je prakticky nemožné pomýliť si ho s iným plemenom.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Plemeno je náročné na chov, preto je pomerne vzácne. Okrem exteriérového dizajnu odviedli chovatelia a šľachtitelia dobrú prácu i na povahe plemena. Pekinéz je dôstojný a pokojný psík, ale v pravý čas sa rád oddá aj radosti pohybu. Nie je agresívny, ale návštevu cudzieho človeka ohlási brechotom. Napriek svojmu malému vzrastu má v prípade potreby odvahu leva.

Pracovné upotrebenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na fyzické dispozície plemena je jeho pracovné upotrebenie minimálne až žiadne. Len niekoľko jedincov sa venuje výcviku canisterapie.

Starostlivosť[upraviť | upraviť zdroj]

Plemeno je náročné na chov, odchov, starostlivosť o srsť a zdravotnú starostlivosť, preto je pomerne vzácne. Dôsledkom extrémneho šľachtenia zameraného takmer výlučne na exteriér sa prejavujú niektoré typické zdravotné problémy (kĺby, oči, dýchanie, problematické pôrody). Náročná je hlavne starostlivosť o bohatú srsť. V strave je tento psík niekedy prieberčivý. Ide o plemeno primárne určené do bytu (resp. do interiéru), je však pomerne prispôsobivý a má rád aj pobyt vonku.

Výstavy[upraviť | upraviť zdroj]

Vystavovanie pekinského palácového psíka nie je náročné, ale extrémne náročná je príprava jeho srsti tak, aby mohol byť na výstave úspešný. Vystavovateľom bez skúseností sa odporúča zveriť starostlivosť o srsť pekinéza odborníkovi.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • FCI: štandard plemena Pekinský palácový psík

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]