Pelagio Galvani

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Pelagio Galvani (portugalsky Paio Galvão, latinsky Pelagius) (okolo 1165, Guimaraes - 30. január 1230, Terra Sancti Benedicti) bol portugalský benediktínsky kardinál a právnik. Zastával úrad pápežského legáta a z poverenia pápeža Honoria III. sa stal vodcom piatej križiackej výpravy.

V roku 1178 Pelagio vstúpil do benediktínskeho rádu a v Paríži študoval teológiu. Pápež Inocent III. Pelagiovi prepožičal titul kardinál-diakon a neskôr, okolo roku 1211 získal titul kardinál-kňaz a nakoniec bol zvolený albanským biskupom v roku (1213). V roku 1213 bll vyslaný na diplomatickú misiu do Konstantinopola.

V roku 1219 mu pápež Honorius III. zveril velenie nad piatou križiackou výpravou, pretože pápežstvo sa snažilo udržať výpravu pod svojou priamou kontrolou a nedôverovalo svetským veliteľom. Jeho vojenské schopnosti však boli slabé a križiacka výprava sa skôr vyznačovala neustálymi spormi medzi svetskými veľmožmi a Pelagiom. Pelagio bol zastanca tvrdej protimuslimskej línie a odmietal možnosť akejkoľvek „dohody s neveriacimi“. V roku 1221 pri pokuse o dobytie Káhiry však bolo križiacke vojsko obkľúčené a hrozilo jeho kompletné zničenie. Pelagio bol donútený vyjednávať so sultánom al-Kamilom o prímerí, čím križiacka výprava skončila katastrofou.

Po voľbe kardinála Ugolina Contiho ako Gregora IX. sa Pelagio Galvani stal dekanom Svätého kolégia kardinálov. Zomrel v benediktínskom kláštore Monte Cassino v Zemi svätého Benedikta.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pelagio Galvani na českej Wikipédii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]