Pentaceratops

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pentaceratops
Pentaceratops BW.jpg
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Plazy Reptilia
Podtrieda (subclassis) Diapsida
Infratrieda (infraclassis) Archosauria
Divisio Avemetararsalia
Subdivisio Ornithodira
Nadrad (superordo) Dinosaury Dinosauria
Rad (ordo) Ornithischia
Podrad (subordo) Marginocephalia
Infrarad (infraordo) Ceratopsia
Čeľaď (familia) Ceratopsidae
Podčeľaď (subfamilia) Ceratopsinae
Rod (genus) Pentaceratops
Druh (species) Pentaceratops sternbergi
Vedecký názov
Pentaceratops sternbergi
Osborn, 1923
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Pentaceratops bol veľký bylinožravý dinosaurus. Známy je z dobrých pozostatkov zahrňujúcich aj lebku. Žil pred 75 až 73 miliónmi rokov na území dnešného západu USA (Súvrstvie Kirtland).[1] Jediný druh je Pentaceratops sternbergi.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Rekonštrukcia dvoch jedincov z rodu Pentaceratops

S dĺžkou 7 až 8 metrov a váhou 5,5 tony predstavoval Pentaceratops pomerne veľkého rohatého dinosaura. Podobne ako iné ceratopsy, bol to štvornohý živočích s krátkym chvostom (proporcionálne kratším než napríklad Chasmosaurus) a silným kosteným zobákom. V rámci čeľade rohatých dinosaurov Ceratopsidae patril do podčeľade Ceratopsinae, čo je badateľné na typických znakov tejto skupiny, ktoré nachádzame u Pentaceratopsa: dva dlhé nadočnicové rohy, kratší nosový roh a kostený golier dĺžkou presahujúci ostatok lebky. Veľký kostený golier odľahčovali dva veľké a ďalšie dva menšie otvory, za života prekryté kožou.

Kostený golier rodu Pentaceratops dosahoval takých rozmerov, že veľkosťou hlavy tento dinosaurus konkuroval Torosaurovi. Nedávno objavený jedinec Pentaceratopsa drží s lebkou dlhšou než 3 metre veľkostný rekord medzi suchozemskými zvieratami. Kým lebka spolu s kosteným golierom dosahovali značných rozmerov, bol trup, síce masívne stavaný, no krátky.

Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]

Rekonštrukcia kostry

Pentaceratops spásal prízemnú vegetáciu a nízke vetvy stromov. Ako dokazujú zranenia na hlavách rohatých dinosaurov, rohy neslúžili len na obranu pred dravcami, ale predovšetkým počas vzájomných zápolení v rámci druhu (pravdepodobne počas obdobia párenia, keď samce zápolili o samice a hierarchiu v stáde). Kostený golier, podobne ako rohy, neslúžil primárne na obranu. Samce, ak mali kožu pokrývajúcu kostený golier pestro sfarbenú, sa mohli predvádzať pred samicami. Sklonená hlava s pestro sfarbeným golierom však mohla slúžiť aj na odradenie prípadných dravcov, menovite veľkých Daspletosaurov.

Pôvod mena[upraviť | upraviť zdroj]

Pentaceratops znamená v preklade „päťrohá tvár“. Objavitelia tohto dinosaura totiž chybne pokladali vytŕčajúce lícne kosti za ďalšie dva rohy okrem všeobecne uznávaných troch rohov iných zástupcov Ceratopsinae. Je však možné, že s vrstvou rohoviny lícne kosti za života zvieraťa naozaj pripomínali rohy.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. SULLIVAN, R. M., LUCAS, S. G. The Kirtlandian land-vertebrate "age" – faunal composition, temporal position and biostratigraphic correlation in the nonmarine Upper Cretaceous of western North America. New Mexico Museum of Natural History and Science, Bulletin, 2006, roč. 35, s. 7 - 29.

Použitá literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Lehman, T. M. 1998. A gigantic skull and skeleton of the horned dinosaur Pentaceratops sternbergi from new mexico. Journal of Paleontology 72(5): 894-906.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]