Periandros (Korint)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Busta Periandra s nápisom "Periander, syn Cypsela, Korinťan". Mramor, rímska kópia gréckeho originálu zo 4. stor. pred Kr.

Periandros (starogr. Περίανδρος – Periandros) bol syn a nástupca korintského tyrana Kypsela. Vládol od roku 625 pred Kr. do roku 585 pred Kr.[1]

Periandros, syn Kypsela, ako uvádza antický autor Diogenes Laertios, bol Korinťan z rodu Heraklovcov.[1] Vládol Korintu štyridsať rokov a na rozdiel od svojho otca ako skutočný tyran.[2][3] Svoju moc premenil na svojvôľu, nepohodlných ľudí vyháňal z mesta a aby ľudia nemali čas na politiku, nútil ich pracovať ako otrokov. Pred prípadnou vzburou sa obkolesil početnou telesnou strážou.[2]

Z jeho osobného života je známe, že sa oženil s Lysidou, ktorú sám nazýval Mellisou. Lysida bola dcérou epidaurskeho tyrana Prokla[4] a Aristokratovej dcéry Eristheneie, pochádzala z rodiny, ktorá opanovala takmer celú Arkádiu. Manželom sa narodili dvaja synovia, Kypselos a Lykofrón. Starší Kypselos bol slabomyseľný a mladší syn Lykofrón sa so svojim krutým otcom po celý život nikdy nezmieril. Keď Periadros v návale hnevu zabil svoju tehotnú manželku, uveriac ohováraniam súložníc, ktoré dal neskôr upáliť, Lykofrón za svojou matkou veľmi žialil. Periandros ho preto poslal do vyhnanstva na Korkyru. V starobe ho potom dal zavolať, aby sa po ňom stal tyranom, ale Korkyrania ho medzitým stihli usmrtiť.[5] Periandra to tak rozhnevalo, že dal mnoho ich synov poslať k lýdskemu vládcovi Alyattovi, aby ich dal vykastrovať.[1] Alyattes v tom čase už ovládal takmer celé západné pobrežie Malej Ázie, ktoré obývalo grécke obyvateľstvo. Keď ich loď zakotvila na neďalekom ostrove Samos, utiekli k oltáru bohyni Héry (podľa Herodota k oltáru Artemidy[6]) a obyvatelia Samu ich zachránili. Periandros po týchto správach klesol na mysli a zomrel vo veku 80 rokov.[1]

Periandros počas svojej vlády vykonal aj mnoho záslužného. Zakladal kolónie, zavedením novej peňažnej sústavy pozdvihol korintský obchod, podporoval umenie. Vybudoval dve námorné flotily, jednu v Korintskom a druhú v Sarónskom zálive. Údajne chcel prekopať Istmos a keď sa mu to nepodarilo, dal postaviť kamenný prievoz (tzv. diolkos) po ktorom sa na podvozku preťahovali lode z jedného mora do druhého.[2]

Podľa Aristotela bol Periandros mudrcom, (aj podľa iných antických autorov[7][8]) Platón to však poprel. Od Periandra pochádza mnoho výrokov. Napísal aj náučné básne, približne 2000 veršov.[1] Keď sa ho spýtali, že prečo je tyranom, odpovedal: „Pretože dobrovoľný ústup prináša práve také nebezpečenstvo ako násilné odstránenie.[1] Od neho sú tieto výroky:

Trestať treba nielen tých, ktorí sa dopúšťajú chýb, ale aj tých, ktorí sa ich hodlajú dopustiť. Pokoj je vec dobrá, nerozvážnosť nebezpečná a zisk hanebná. Rozkoše sú pominuteľné, česť nesmrteľná. Nič netreba robiť pre peniaze, lebo sa treba usilovať získavať veci, ktoré sú hodné zisku. Plň sľuby, ku ktorým sa zaviažeš. Rovnako sa správaj k priateľom, či sú v šťastí, alebo v nešťastí.

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 67-69.
  2. a b c Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 182.
  3. Parthenios, Erotica pathemata, 17.
  4. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,28,8.
  5. Herodotos, História, 3,53.
  6. Herodotos, História, 3,48.
  7. Hyginus, Fabulae 221.
  8. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 1,23,1.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]