Peripieninský lineament
| Geológia Západných Karpát | |
|---|---|
| Morfotektonické členenie | |
| Čelná karpatská priehlbina | |
| Flyšové pásmo | |
| Bradlové pásmo | |
| Pásmo jadrových pohorí | |
| Veporské pásmo | |
| Gemerské pásmo | |
| Meliatske pásmo | |
| Bükkské pásmo | |
| Bakonské pásmo | |
| Zemplínske pásmo | |
| Geologické superjednotky a rozhrania rôzneho rádu |
|
|
Oravikum · Váhikum · Peripieninský lineament · Tatrikum · Subtatranské príkrovy · Čertovická línia · Fatrikum · Veporikum · Lubenícko-margecianska línia · Gemerikum · Hronikum · Rožňavská línia · Silicikum · Meliatikum · Turnaikum · Bükkikum · Transdanubikum· Zemplinikum |
|
| Paleogeografické termíny | |
| Valaiský oceán | |
| Čorštynská elevácia | |
| Váhický oceán | |
| Alcapa | |
| Meliatsko-halstattský oceán | |
| Pozri aj Geovedný portál | |
Peripieninský lineament je to tektonické rozhranie 1. rádu, ktoré oddeľuje blok Centrálnych Západných Karpáty od Českého masívu a východoeurópskej platformy[1]. Možno ho považovať za hlbinný prejav komplikovanej stavby bradlového pásma. V súčasnosti sa tento termín neodporúča používať.
Na Považí je približne zhodný s priebehom bradlového pásma. Na východe možno rozhranie sledovať v oblasti ukrajinského úseku bradlového pásma a severného okraja rumunského marmarošského masívu. Geofyzikálne výskumy v priestore západne od Myjavy poukazujú, že skok Moho-diskontinuity, s ktorým je peripieninský lineament najčastejšie stotožňovaný, sa v tomto priestore oddeľuje od bradlového pásma a pozdĺž severozápadných svahov Malých Karpát smeruje na juhozápad d oblasti Semmeringu[2]. Rozhranie je na väčšine územia Západných Karpát takmer vertikálne, alebo veľmi strmo uklonené na juh. Smerom na západ do Álp sa tento sklon zmenšuje a mení sa na vnútrokôrový násun. Podľa geofyzikálnych zistení nie je peripieninský lineament celkom zhodný s priebehom bradlového pásma, na východe zasahuje viac na sever, zatiaľčo na západe viac do vnútornej časti orogénu[3].
Termín pôvodne zaviedol M. Máška v roku 1961, ktorý toto rozhranie chápal ako predel medzi starými masívmi fungujúci od dôb asyntskej a kaledónskej až do alpínskej éry.[2]
Referencie [upraviť]
- ↑ Grygar, R., Multimediální učební texty "Regionální geologie České republiky". Institut geologického inženýrství Hornicko-geologická fakulta VŠB - Technická univerzita Ostrava
- ↑ a b Biely, A., 1975: Poznámka k termínu „peripieninský lineament.“ Geologické práce, Správy, 63, s. 205-209
- ↑ Mišík, M., 1997: The The Slovak Part of the Pieniny Klippen Belt After the Pioneering Works of D. Andrusov. Geologica Carpathica, 48, 4, s. 209-220