Personalizmus
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Personalizmus
personalizmus je 1. Schleiermacherom presadzovaný a Goethem a Feuerbachom používaný názov pre vieru v osobného boha (teizmus) v protiklade k panteizmu.
2. smer súčasnej filozofie, ktorý hlása, že realita je koniec koncov spoločenstvo osôb, pričom najvyššou osobou je boh. Príroda ako súhrn duchov, osobností je spojovacím článkom medzi bohom a človekom a zároveň zjavením pôsobenia najvyššej osoby. Osobnosť je duvchovný základný prvok bytia.
V strede pozornosti personalizmu je teda osobnosť ako prvotná realita a najvyššia duchovná hodnota
Jedným zo zdrojov personalizmu je Leibnizova monadológia.
Personalizmus sa zacal šíriť koncom 19. stor. v USA a okrem USA sa rozvíja najmä vo Veľkej Británii, Nemecku a Francúzsku.
[upraviť] Pozri aj
[upraviť] Externé odkazy
 |
Upozornenie Pôvodný obsah tohto článku alebo jeho časť bola prevzatá z Encyklopédie Filit a je chránený autorským právom © 1999 Jozef Piaček & Miloš Kravčík. Wikipédia má síce povolenie na jeho prevzatie a uverejnenie, zatiaľ však nemá výslovné povolenie na ďalšie šírenie a komerčné alebo nekomerčné použitie tohto obsahu v súlade s licenciou GFDL. Preto prosíme tento obsah berte len informatívne a ďalej ho neupravujte, nepreberajte a nešírte. Viac informácií nájdete v diskusii.
|
 |
Tento článok s filozofickou problematikou je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. |
