Perzeus (súhvezdie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Perzeus
Mapa súhvezdia Perzeus

Latinský názov Perseus
Skratka Per
Genitív Persei
Symbolické vyjadrenie grécky hrdina Perzeus
Rektascenzia 3,5h
Deklinácia +50°
Plocha 615  štvorcových stupňov
Poradie: 24
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
5
Najjasnejšia hviezda Mirfak (α Per)
(Zdanl. magnitúda 1,79)
Meteorický roj
Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −35°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca December
Horná kulminácia

9. november

Dolná kulminácia

9. máj


Poznámky: pre územie Slovenska je súhvezdie sčasti cirkumpolárne
Saturday.PNG Pozri aj Astronomický portál

Perzeus (Perseus, skratka Per) je súhvezdie na severnej oblohe pomenované po gréckom hrdinovi, ktorý zabil Medúzu. Je jedným z 88 súhvezdí modernej astronómie a bolo aj jedným zo 48 súhvezdí zavedených Ptolemaiom. Obsahuje známu premennú hviezdu Algol (β Per) a nachádza sa v ňom radiant meteorického roja Perzeíd.

Legenda[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa gréckej legendy bol Perzeus jedným z mnohých synov boha Dia. Vyrastal na ostrove Serifos, kde ho prinieslo more aj s jeho matkou Danae v drevenej truhlici. Kráľ Serifu Polydektes sa obával, že ho Perzeus pripraví o trón a preto mu dal úlohu, aby priniesol hlavu Medúzy. Dúfal, že sa ho tým zbaví, lebo Medúza bola obluda so zvieracími tesákmi a s hadmi namiesto vlasov. Bola taká škaredá, že všetko živé pri pohľade na ňu skamenelo. Do tejto podoby bola zakliata bohyňou Athénou podľa niektorých legiend za to, že sa s ňou kedysi vyrovnala krásou. Perzeus napokon Medúzu zabil. Na radu bohyne Athény na ňu nehľadel priamo, ale pozoroval ju v svojom lesklom štíte ako v zrkadle. Keď Medúza zaspala, odťal jej hlavu a schoval ju do kapsy. Preto býva Perzeus zobrazovaný s mečom, štítom a hlavou Medúzy v ruke.

Hviezdy[upraviť | upraviť zdroj]

Najjasnejšia hviezda alfa sa nazýva Algenib, čo sa prekladá ako „bok“ alebo „pravá strana“. Úplne rovnako sa volá aj hviezda gama Pegasi a preto si ich netreba pliesť. Najznámejšou hviezdou súhvezdia je však beta Persei, nazývaná Algol. Je to najznámejšia zákrytová premenná hviezda vôbec. Zatmenie Algola je jav, ktorý sa dá ľahko sledovať aj voľným okom. Algol dal názov celej skupine premenných hviezd. Volajú sa premenné hviezdy typu Algol, premenné hviezdy typu Beta Persei alebo jednoducho Algolidy.

Hviezda gama má sprievodcu s magnitúdou 10,6 vo vzdialenosti 57“. Ďalšou dvojhviezdou je zéta Persei. Jej zložky majú jasnosť 2,9 a 9,4, pričom ich vzájomný odstup je 12,9“. Názov hviezdy zéta, Menkib, znamená „rameno“, takisto ako aj názov hviezdy Atik (omikrón). Premenná hviezda je aj ró Persei.

Zaujímavé objekty[upraviť | upraviť zdroj]

Súhvezdím prechádza časť Mliečnej cesty, i keď v týchto oblastiach nedosahuje veľkú hustotu. Napriek tomu sa tu nachádza veľké množstvo otvorených hviezdokôp, hviezdnych polí a hmlovín. Jedným z najznámejších a najobľúbenejších objektov amatérskych astronómov je dvojitá hviezdokopa pomenovaná ako h a Chí Persei. Túto nádhernú hviezdokopu môžeme za vhodných podmienok vidieť už voľným okom asi v polovičnej vzdialenosti medzi hviezdami éta Persei a Ruchbach z Kasiopeje. Nachádza sa v pomyslenej rukoväti Perzeovho meča. Ďalšia krásna hviezdokopa je M34 nachádzajúca sa na rozhraní s Andromédou. Planetárna hmlovina M76 je známa aj ako Malá činka. Jednou z najjasnejších, ale aj najznámejších hmlovín v Perzeovi je NGC 1499 známa aj ako Kalifornia. Ďalším objektom je OB-asociácia Perzeus II, ktorá je naša najbližšia asociácia. Vzdialená je od Zeme takmer 1 000 ly a vznikla asi pred 1,5 miliónom rokov. Zo vzdialenejších objektov patrí k najznámejším Kopa galaxií v Perzeovi. V tomto súhvezdí leží radiant azda najobľúbenejšieho meteorického roja – Perzeíd. Podľa súhvezdia Perzea sa nazýva tiež najvzdialenejšie špirálové rameno od stredu Galaxie.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Perzeus je pekné, jasné súhvezdie jesennej oblohy, ktoré možno nájsť pod plytšou časťou „W“ Kasiopeje. Predĺžená spojnica hviezd Cih – Ruchbach nás zavedie priamo k hviezde Algenib. Nijaká hviezda súhvezdia nevyniká oproti ostatným prílišnou jasnosťou. Celá oblasť je, ako pri všetkých súhvezdiach ležiacich na Mliečnej ceste, bohatá na hviezdy. Perzeus patrí k základným orientačným súhvezdiam, ale bohužiaľ zakreslenie jeho spojníc je v hviezdnych mapách veľmi nejednotné. Prvá možnosť vychádza z tvaru nedokončeného písmena „K“. Spojí sa hviezda éta,gama a Algenib, od ktorého sa spojnice rozvetvujú: Od Algenibu k iota Persei a stadiaľ potom k hviezdam kappa, Algol a prípadne aj ró. Druhá spojnica vedie od Algenibu k hviezdam fí, delta, ní, epsilon. Aby bolo „K“ dokončené, musí sa ešte pridať spojnica k od ioty k nevýraznej théta Persei.

Druhá alternatíva začína kreslenie spojníc rovnako, ale od Algenibu sa pokračuje len smerom nadol k fí a delta Hviezda ní sa môže/nemusí vynechať, ale v každom prípade spojnice pokračujú k epsilon, Menkib, zéta, omikrón a Algol. Môžu sa objaviť ešte ďalšie spojnice, prípadne úplne iné pospájanie hviezd, ale tieto dve možnosti zakreslenia patria k najfrekventovanejším. Asterizmus Perzeov oblúk tvorí spojnica hviezd η - γ - α - δ - ε - ξ - ζ.

Perzeus je v našich zemepisných šírkach z veľkej časti cirkumpolárne súhvezdie a aj jeho najjasnejšie hviezdy, Algenib a Algol patria k cirkumpolárnym. Preto sa niekedy celé súhvezdie radí medzi cirkumpolárne. Z pozorovania celého súhvezdia sa môžeme tešiť prakticky celý rok, okrem obdobie na prelome mesiacov apríl a máj. Naopak, najlepšie ho môžeme vidieť v októbri a novembri. Hviezda Algenib kulminuje veľmi blízko zenitu.