Peter Plavčan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Peter Plavčan
Peter Plavčan v júli 2016.
Peter Plavčan
18. minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
V úrade
23. marec 2016 – 31. august 2017
Predchodca Juraj Draxler Martina Lubyová Nástupca
Biografické údaje
Narodenie22. jún 1960 (63 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko (dnes Slovensko)
Politická strananominant SNS
Alma materEkonomická univerzita v Bratislave
Pedagogická fakulta Univerzity Komenského
Profesiauniverzitný pedagóg, štátny úradník
Odkazy
Spolupracuj na CommonsPeter Plavčan
(multimediálne súbory)

Prof. Ing. Peter Plavčan, CSc. (* 22. jún 1960, Bratislava) je slovenský univerzitný pedagóg a v rokoch 2016 – 2017 minister školstva v tretej vláde Roberta Fica nominovaný SNS, ktorý vo funkcii pôsobil necelé dva roky. V auguste 2017 rezignoval po prevalení podozrení z podvodov s eurofondami na vedu a výskum. Od 1. októbra 2018 pôsobí ako rektor na Vysokej škole Danubius v Sládkovičove. Prezidentka Čaputová ho za rektora vymenovala až 14. novembra 2022.[1]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Raná kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Vysokoškolské štúdium absolvoval na Fakulte riadenia (dnes Fakulta hospodárskej informatiky) Ekonomickej univerzity v Bratislave, kde získal inžiniersky titul. Následne v rokoch 1984 – 1990 pôsobil v Ústave informácií a prognóz školstva. Od roku 1991 pracoval na ministerstve školstva, kde postupne vykonával funkciu riaditeľa odboru vysokoškolského vzdelávania a generálneho riaditeľa sekcie vysokého školstva, vedy a výskumu, ktorú zastával do roku 2016. V roku 1994 získal vedeckú hodnosť kandidáta vied na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[2]

V roku 1997 sa habilitoval na docenta na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Hodnosť profesor získal na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre v roku 2005 v odbore technológia vzdelávania.[2][3]

Počas pôsobenia na ministerstve na sekcii vysokého školstva sa zaoberal koordináciou a usmerňovaním vysokých škôl v oblasti riadenia a podieľal sa na formovaní vysokoškolskej politiky.[4]

Popritom Plavčan pôsobil aj ako člen vedeckých rád v Dubnickom technologickom inštitúte, na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave a Fakulte manažmentu UK v Bratislave.[5]

Minister školstva[upraviť | upraviť zdroj]

Do funkcie ministra školstva, vedy, výskum a športu bol vymenovaný 23. marca 2016.

V súvislosti s výstavbou Národného futbalového štadióna prekročil svoju právomoc,[6] keď podpísal dodatok k zmluve o poskytnutí dotácie (0384/2016)[7], ale najmä keď podpísal rozsiahlu a nevýhodnú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve s NFŠ, a. s. (0385/2016).[8] Kúpa štadiónu štátom od majiteľa Slovanu Ivana Kmotríka st. však vláda Petra Pellegriniho, vrátane ministerky M. Lubyovej, až do 20. marca 2020, keď podali demisiu. Štadión je teda národný len čiastočne. Prípadná kúpa štadióna by aj bez požadovaného navýšenia bola najväčšou verejnou investíciou do športu v dejinách samostatnej SR od roku 1993.[9]

Zaoberal sa požadovanou reformou školstva a zvyšovaním platov pracovníkov školstva, ktorí pred parlamentnými voľbami v roku 2016 aj po nich protestovali.[10]

V lete 2017 bol kritizovaný za čerpanie fondov Európskej únie v oblasti výskumu a vedy v prospech súkromných subjektov namiesto verejných vysokých škôl či Slovenskej akadémie vied.

Premiér Robert Fico oznámil 16. augusta 2017 plán odvolať ministra z funkcie so slovami: „Tiene podozrenia pretrvávajú, a preto som nútený požiadať predsedu Slovenskej národnej strany, aby mi predložil návrh na nového ministra školstva, a to v čo najkratšom čase“.[11] V tejto súvislosti na rozvírenie mediálneho záujmu predseda SNS Andrej Danko „vypovedal koaličnú dohodu“, pretože strana by mohla prísť o post ministra školstva úplne.

Peter Plavčan rezignoval sám 17. augusta 2017, vo funkcii bol do 31. augusta spolu 513 dní.[12] Vedením ministerstva bola poverená ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná a od 13. septembra 2017 sa novou ministerkou stala Martina Lubyová.

Neskoršie pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]

Po odvolaní z funkcie ministra bol od 1. novembra 2017 zamestnaný ako interný zamestnanec na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského.[13]

Rektor[upraviť | upraviť zdroj]

Od 1. októbra 2018 pôsobí ako rektor Vysokej školy Danubius v Sládkovičove.[14] Prezidentka Čaputová ho za rektora vymenovala až 14. novembra 2022, pretože ho vymenovať musela.[1]

„Ak kandidát na rektora spĺňa zákonné kritériá, prezidentka nemá inú možnosť ako rešpektovať akademické slobody a zvoleného kandidáta vymenovať do funkcie,“ ako kandidáta na rektora ho aj na ďalšie funkčné obdobie zvolila správna rada školy. „Keďže Peter Plavčan všetky zákonné náležitosti na funkciu rektora spĺňa, prezidentka ho na základe rozhodnutia správnej rady vymenovala do funkcie,“ uzavrel hovorca Martin Strižinec.[1]

Kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Profesor[upraviť | upraviť zdroj]

Akademickú hodnosť profesora kritizoval v apríli 2016 Miroslav Beblavý, pretože vtedajšiemu ministrovi chýbali medzinárodne uznávané vedecké práce.[15] V databáze Scopus nemal Peter Plavčan žiadny záznam[16] a v databáze ISI Web of Science má iba jednu karentovanú publikáciu.[17]

Kauza prostriedkov pre vedu[upraviť | upraviť zdroj]

Ako prvý verejne kritizoval rozdeľovanie prostriedkov na vedu majiteľ firmy Prefa Alfa zo Žiliny František Zvrškovec. Za dôvod neúspechu žiadosti o dotáciu z eurofondov označil fakt, že odmietol jednému z hodnotiteľov (Peter Klamo je členom Rady vlády Slovenskej republiky pre vedu, techniku a inovácie a taktiež je generálnym riaditeľom Výskumného ústavu zváračského) zaplatiť takzvané všimné.[18]

V auguste 2017 Peter Plavčan kritizovaný za netransparentné prideľovanie nenávratných finančných prostriedkov na vedu a výskum, ktoré realizovalo jeho ministerstvo zvolal tlačovú konferenciu.[19] Kauza sa týkala výziev vyhlásených ministerstvom na predkladanie žiadostí o nenávratné finančné príspevky z Operačného programu Výskum a Inovácie, spolufinancovaného zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Prvá výzva bola vyhlásená na priemyselné výskumno-vývojové centrá (finančný príspevok vo výške 1 – 7 mil. eur) a druhá na dlhodobý strategický výskum (do výšku 40 mil. eur).

Z projektov predložených slovenskými univerzitami a Slovenskou akadémiou vied v dlhodobom strategickom výskume neuspel žiaden. Toto viedlo k otvorenému listu rektorov a spustilo mediálnu pozornosť spochybňujúcu transparentnosť výberového procesu schvaľovania žiadostí o nenávratný finančný príspevok v predmetných výzvach. Ministerstvo odmietlo na žiadosť médií zverejniť zoznam úspešných žiadateľov. Týždenník Trend zverejnil[20] 13. augusta 2017 zoznam úspešných (nevyradených) projektov, ktorý získal zo systému ITMS 2014.[notes 1] Boli na ňom 4 príspevkové organizácie – Centrum vedecko-technických informácií, Slovenská agentúra životného prostredia, Národné lesnícke centrum, Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby a vo zvyšku už len súkromné subjekty. Tieto subjekty získali nenávratné finančné príspevky vo výške celkovo 146,3 mil. eur.[20]

Denník SME následne zverejnil článok,[21] v ktorom uviedol, že úspešných uchádzačov môže byť až 19. Plavčan po medializácii kauzy prisľúbil, že hodnotenie projektov preverí.[22] Aj keď odmietal vážny problém, výzvu na čerpanie eurofondov vyhlásil nanovo.[23] Vo výzve na priemyselné výskumno-vývojové centrá po zverejnení úspešných žiadateľov vystúpili médiá a predstavitelia opozície s tvrdeniami, že sa medzi prijímateľmi nachádzajú tzv. schránkové spoločnosti, čo viedlo k začatiu preverovania výberového procesu políciou.[23]

Európska komisia v reakcii na dianie na Slovensku v auguste 2017 oznámila, že pozastavuje platby zo štrukturálnych fondov EÚ v štyroch výzvach vrátane výzvy na dlhodobý strategický výskum.[21]

Študentský pôžičkový fond[upraviť | upraviť zdroj]

Slavia Capital a zdravotná starostlivosť[upraviť | upraviť zdroj]

V auguste 2016 (po druhýkrát, až po jeho nástupe do funkcie minister školstva) bratislavskej krajská prokuratúra poverila policajného vyšetrovateľa preskúmať podozrenie z trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v študentských pôžičkových fondoch. Zákon mal byť porušený dvoma opatreniami bývalého vedenia fondov, súčasťou ktorého bol aj Plavčan. V prvom prípade ide o pôžičku fondu vo výške 5,5 milióna eur investičnej skupine Slavia Capital, v ktorej práve v tom čase pôsobila Plavčanova manželka Viera. Ďalšie pochybnosti vyvoláva aj platenie kompletnej zdravotnej starostlivosti za desiatich zamestnancov fondu vrátane ich rodín, ktoré vyšlo štát na takmer 8 800 eur.[24]

Odmeny[upraviť | upraviť zdroj]

Opozícia chcela Plavčana odvolať už po dvoch týždňoch po tom, čo v marci 2016 nastúpil do funkcie. Poukázala na kauzu z roku 2011, keď získal vyše 38-tisíc eur na odmenách počas pôsobenia v rade Študentského pôžičkového fondu, pričom pôsobil v neplatenej čestnej funkcii. Plavčan v novembri 2011 peniaze vrátil.[25]

Ešte pod vedením Ľubomíra Zburína vyplácal fond štedré odmeny členom rád fondu, hoci to boli len čestné funkcie. Funkcionári si za šesť rokov takto rozdelili viac ako 230-tisíc eur. Plavčan bol jedným z čestných členov rady fondu, ktorí dostávali sporné odmeny. V jeho prípade to bolo od roku 2005 takmer 39-tisíc eur. Peniaze Plavčan vrátil ako prvý ešte v roku 2011.[26] Podľa člena rady fondu a riaditeľa Transparency International Slovensko Gabriela Šípoša sa na vzájomnom vyplácaní odmien podieľali riaditeľ a členovia rád, čím bol systém kontroly radami nefunkčný. Podozrivé odmeny vyplácali vo fonde podľa Rady fondu až do júla 2011. Finančnú odmenu dostalo celkom 18 osôb, prevažne zástupcov vysokých škôl ale aj vtedajší zamestnanci ministerstva školstva Peter Plavčan, Ľubica Škvarková či Jaroslav Juriga.[27]

Nerealizovanie reformy (Učiace sa Slovensko)[upraviť | upraviť zdroj]

Ministerstvo školstva 15. marca 2017 zverejnilo Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania „Učiace sa Slovensko“, ktorý sa mal stať východiskom pre uskutočnenie zásadnej reformy školstva. Dokument vznikol na základe téz pre oblasť regionálneho a vysokého školstva, ktoré tím expertov predložil na pripomienkovanie v októbri a novembri 2016.[28] Počas dvoch mesiacov verejného pripomienkovania k materiálu prišlo takmer 4 000 pripomienok, ktoré boli vyhodnotené a po diskusii boli akceptované alebo čiastočne akceptované a premietnuté do výslednej verzie dokumentu. V septembri 2017 spracovali autori finálnu verziu materiálu Učiace sa Slovensko, ktorý poslúžil ako jedno zo základných východísk pre samotný Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania na roky 2018 – 2027.[28] O polroka neskôr v októbri 2017 nová ministerka Lubyová oznámila, že išlo len o autorský dokument a v podobe, v ktorej sa nachádza, sa nedá predložiť na schválenie vládou. Podľa nej nemá rozpočet ani časový rámec a je potrebné ho dopracovať.[29] Čo sa doteraz neudialo.

Namiesto reformou Plavčan menil školstvo, podľa niektorých kritikov, cez neodborné návrhy.[30] Chcel napríklad vrátiť do škôl brannú výchovu či zakazoval deťom písať iným písmom, ako je jedno štátom uznané – spojité písmo.[30]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ ITMS 2014 je nástroj na implementáciu a monitorovanie fondov EÚ na Slovensku pre roky 2014 – 2020.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c MATEJ, Dedinský. Prezidentka reaguje na Matoviča k vymenovaniu Plavčana: Nebola iná možnosť [online]. Aktuality.sk, [cit. 2022-11-18]. Dostupné online.
  2. ↑ a b Životopis : prof. Ing. Peter Plavčan CSc. [online]. Bratislava: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, [2016], [cit. 2017-07-26]. Dostupné online. Archivované 2017-07-24 z originálu.
  3. ↑ Prezident SR - Vymenovanie vysokoškolských profesorov [online]. archiv.prezident.sk, [cit. 2019-05-14]. Dostupné online.
  4. ↑ TASR. Peter Plavčan: Profil ministra školstva. teraz.sk (Bratislava: Tlačová agentúra Slovenskej republiky), 2016-03-23. Dostupné online [cit. 2017-07-26].
  5. ↑ Ročenka FM UK 2010/2011 [online]. [Cit. 2019-05-14]. Dostupné online. Archivované 2012-04-17 z originálu.
  6. ↑ KRIŽAN, Ladislav; ZAJÍČKOVÁ, Zuzana. UčPS - Ako sa z Národného futbalového štadióna stal Kmotríkov štadión [online]. www.ucps.sk, 30.01.2020, [cit. 2022-09-30]. Dostupné online.
  7. ↑ 0384/2016 | Centrálny register zmlúv [online]. www.crz.gov.sk, [cit. 2022-09-30]. Dostupné online.
  8. ↑ 0385/2016 | Centrálny register zmlúv [online]. www.crz.gov.sk, [cit. 2022-09-30]. Dostupné online.
  9. ↑ KRIŽAN, Ladislav. Kamenický poslal Lubyovej doplatok 90,9 milióna eur, tá Kmotríkov štadión za 118 miliónov zatiaľ nekúpila [online]. Denník N, 2020-02-25, [cit. 2023-08-08]. Dostupné online.
  10. ↑ FOLENTOVÁ, Veronika. Učitelia vo videách pripomínajú Ficove predvolebné sľuby o vyšších platoch. Denník N (Bratislava: N Press), 2016-06-06. Dostupné online [cit. 2017-07-27]. ISSN 1339-844X.
  11. ↑ Brífing premiéra R. Fica o výmene ministra školstva Archivované 2017-08-16 na Wayback Machine. In TA3, 2017-08-16 11:44 SELČ [cit. 2017-08-16].
  12. ↑ GEHREROVÁ, Ria. Peter Plavčan odchádza, profesor s neistým úsmevom médiám ukázal svoju zraniteľnosť aj čierny opasok. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-08-17. Dostupné online [cit. 2017-08-17]. ISSN 1339-844X.
  13. ↑ NEJEDLÝ, Tomáš. Exminister Peter Plavčan má novú prácu. Bude vychovávať budúcich učiteľov. Trend (Bratislava: TREND Holding), 2017-11-23. Dostupné online [cit. 2019-05-12]. ISSN 1336-2674.
  14. ↑ Exminister Plavčan dostal novú funkciu, vedie vysokú školu. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-10-01. Dostupné online [cit. 2019-05-12].
  15. ↑ FILOVÁ, Katarína. Vláda plná titulov. Najvyššie “zarúbal” profesor Plavčan. Aktuálne.sk, 2016-04-08. Dostupné online [cit. 2017-07-27]. Archivované 2017-08-17 z originálu.
  16. ↑ Scopus Preview [online]. scopus.com, [cit. 2017-07-27]. Dostupné online.
  17. ↑ Web of Science [online]. login.webofknowledge.com, [cit. 2017-07-27]. Dostupné online. Archivované 2018-03-27 z originálu.
  18. ↑ PETER KAPITÁN. V kauze Plavčan a eurofondy sa objavilo prvé podozrenie z korupcie. domov.sme.sk (Petit Press). Dostupné online [cit. 2017-11-21].
  19. ↑ FOLENTOVÁ, Veronika. Minister školstva sa pri vysvetľovaní zapotil, priznal chyby, ale neodstúpi. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-08-14. Dostupné online [cit. 2017-08-15]. ISSN 1339-844X.
  20. ↑ a b PETKOVÁ, Zuzana. Tajný zoznam Plavčana: Toto sú firmy, ktoré sa mohli dostať k eurofondom [online]. In Trend, 2017-08-13 [cit. 2017-08-16].
  21. ↑ a b KREMPASKÝ, Ján. Objavil sa tajný zoznam firiem, ktoré mali uspieť v kauze eurofondov [online]. In SME, 2017-08-13 [cit. 2017-08-16].
  22. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Plavčan končí, Fico požiadal Danka, aby mu navrhol nového ministra (+video) [online]. In Denník N, 2017-08-16 11:19 SELČ [cit. 2017-08-16].
  23. ↑ a b Polícia preverí podozrenia pri kauze Plavčan a eurofondy [online]. In SME, 2017-07-28 [cit. 2017-08-16].
  24. ↑ KOVÁČ, Peter. Vyšetrovanie v kauze ministra Plavčana pokročilo, rozhoduje polícia [online]. domov.sme.sk, [cit. 2019-05-14]. Dostupné online.
  25. ↑ Štyri vety, ktorými Fico odôvodnil koniec Plavčana. Hodia sa aj na Kaliňáka [online]. domov.sme.sk, [cit. 2019-05-14]. Dostupné online.
  26. ↑ Traja kandidáti na jedno kreslo. Šéf „súperí“ s podriadenou o rezort školstva [online]. aktuality.sk, [cit. 2019-05-14]. Dostupné online.
  27. ↑ Šéfa študentského fondu odvolali pre podozrivé hospodárenie [online]. SITA, domov.sme.sk, [cit. 2019-05-14]. Dostupné online.
  28. ↑ a b Učiace sa Slovensko [online]. Ministerstvo školstva, [cit. 2019-05-14]. Dostupné online. Archivované 2019-05-14 z originálu.
  29. ↑ M. LUBYOVÁ: Dokument Učiace sa Slovensko sa nedá predložiť na vládu [online]. TERAZ.sk, 1970-01-01, [cit. 2019-05-14]. Dostupné online.
  30. ↑ a b KONÍK, Juraj. Nacionalizmus, korupcia a babráctvo. Keď mala SNS školstvo, nedopadlo to dobre [online]. Denník N, 2017-08-22, [cit. 2019-05-14]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Peter_Plavčan&oldid=7762427“