Peter Horváth (1943)
| Peter Horváth | |
| slovenský muzeológ, historik | |
| Narodenie | 30. marec 1943 Trnava, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 8. január 2021 (77 rokov) Trnava, Slovensko |
| Alma mater | Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave |
Dr. Peter Horváth (* 30. marec 1943, Trnava – † 8. január 2021, Trnava)[1] bol slovenský muzeológ, historik a organizátor spoločenského a kultúrneho života. Narodil sa v Trnave, kde absolvoval základné a stredoškolské vzdelanie. Maturoval v roku 1960 na Gymnáziu Jána Hollého v Trnave.
Štúdium a pôsobiská[upraviť | upraviť zdroj]
V rokoch 1960 – 1965 študoval a úspešne ukončil štúdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave: odbor história – geografia. Po ukončení štúdia pôsobil v Západoslovenskom múzeu v Trnave ako vedúci oddelenia histórie a od roku 1970 ako zástupca riaditeľa. V rokoch 1967 – 1970 študoval na FF Univerzity Jána Evangelistu Purkyně v Brne, kde ukončil postgraduálne štúdium a získal akreditáciu pre muzeológiu - medzi prvými absolventmi zo Slovenska. V rokoch 1970 – 1972 ukončil doktorantské štúdium na Prírodovedeckej fakulte UK a získal titul RNDr. Počas odborného pôsobenia vytvoril scenáre a realizoval viaceré významné výstavy a projekty, z ktorých mnohé dosiahli medzinárodné uznanie (napr. „Človek a meranie času“). V rokoch 1970 – 1990 redigoval časopis Kultúra a život Trnavy. V rokoch 1970 – 1985 bol odborným poradcom na úseku múzejníctva pre Západoslovenský kraj (vydávanie zborníka Západné Slovensko a. i.). Na základe výberového konania sa v roku 1986 stal pracovníkom Ministerstva kultúry, kde pôsobil plných 20 rokov (do 2006). V rezorte ministerstva kultúry zastával viaceré dôležité posty na úseku múzeí, galérií, knižníc a najmä v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva. (generálny riaditeľ sekcie umenia, riaditeľ odboru múzeí a galérií, ministerský radca, hlavný radca..). Zúčastnil sa mnohých rokovaní v oblasti vysporiadania kultúrneho dedičstva Slovenska, ktoré sa nachádza na území iného štátu. Zvlášť významné boli rokovania s Českom (napr. prinavrátenie Bojnického oltára a. i.) Bol spolutvorcom časti legislatívnych materiálov, ktoré súvisia s ochranou a prezentáciou kultúrneho dedičstva, ktoré tvoria súčasť platnej legislatívy Ministerstva kultúry SR. Na svojom úseku dosiahol najvyššie odborné hodnotenie, čo sa premietlo do spolupráce s 12-timi ministrami kultúry. Pôsobil ako poradca v Národnej banke Slovenska pre emisiu pamätných mincí. Dlhodobo pôsobil v heraldickej komisii Ministerstva vnútra SR pre realizáciu erbov miest a obcí Slovenska. Pôsobil v návrhovej komisii Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR pre emisiu slovenských poštových známok.
V roku 2006 odišiel z Ministerstva kultúry SR, ale zostal členom jej grantovej komisie rezortu. Od roku 2003 až po svoje úmrtie vykonával funkciu člena správnej rady Trnavskej univerzity.[1] Doteraz nebol členom žiadnej politickej strany a štruktúry. Bol publikačne aktívny a ako autor realizoval viaceré projekty s medzinárodnou účasťou. Bol ženatý, 2 dcéry.
Publikačná činnosť[upraviť | upraviť zdroj]
Je autorom viacerých publikácií a vyše 300 štúdií, posudkov a odborných príspevkov. Medzi najznámejšie patria publikácie „Malý slovar trnafsko-slovenský“ (1998), „Mosty z medaílí“ (2007) alebo spoluatorstvo na úspešnej publikácii „Rodný môj kraj“ (2008), či „Gymnázium Jána Hollého v Trnave v 1. pol. 20 stor.“ (2009).
Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]
Je držiteľom rezortného vyznamenania - Ceny Andreja Kmeťa (1993), Ceny mesta Trnava (1999). Za realizáciu projektu „Trnavské dni“ získal v roku 2002 prestížnu „Výročnú cenu časopisu Pamiatky a múzeá“. V roku 2008 získava Pamätnú medailu predsedu Trnavského samosprávneho kraja. V roku 2014 mu bolo udelené Čestné občianstvo mesta Trnava.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Za Petrom Horváthom: Trnavskú univerzitu považoval za najvzácnejší klenot [online]. www.truni.sk, [cit. 2021-01-12]. Dostupné online.