Petra Procházková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Petra Procházková
česká humanitárna pracovníčka a novinárka
Petra Procházková
Narodenie20. október 1964 (59 rokov)
Český Brod, ČSSR
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Petra Procházková

Petra Procházková (* 20. október 1964, Český Brod) je česká humanitárna pracovníčka a novinárka. Do povedomia verejnosti sa dostala predovšetkým spravodajstvom z vojnových konfliktov, ktoré vznikli na Kaukaze po rozpade Sovietskeho zväzu.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Po vyštudovaní gymnázia absolvovala fakultu žurnalistiky Karlovej univerzity. Pracovala v časopise Květy. Od roku 1989 pracovala v Lidových novinách ako reportérka domácej rubriky, v roku 1992 bola vyslaná do Ruska. Tu pôsobila ako zahraničná korešpondentka. Pracovala ako vojnová spravodajkyňa, jej prvé reportáže pochádzali z Abcházska.

V roku 1994 spolu s Jaromírom Štětinom založili súkromnú novinársku agentúru Epicentrum. Začala pracovať s kamerou a natočila rôzne reportáže. Prispievala do Lidových novín, slovenského denníka SME, týždenníka Týden a ďalších časopisov. Podávala správy a svedectvo o konfliktoch v Osetsku, Abcházsku, Gruzínsku, Tadžikistane, Náhornom Karabachu, Afganistane, ale aj o utečeneckých táboroch a vypálených kurdských dedinách v Kurdistane. Dokázala sa dostať aj medzi gerilových bojovníkov na Východnom Timore.

Niekoľko rokov sa zaujímala o problematiku Čečenska. V decembri 1994 bola očitým svedkom bombardovania mesta Groznyj.[1] Počas diverznej akcie Šamiľa Basajeva sa s niekoľkými novinármi ponúkla ako rukojemník namiesto pacientov nemocnice.

V roku 2000 prerušila spravodajskú prácu a počas jedného roku sa intenzívne venovala nezávislej humanitárnej práci v Groznom. Tu založila detský domov pre 50 vojnových sirôt, o ktoré sa stále stará. V tom istom roku ju ruské úrady označili ako personu non grata a Rusko musela opustiť.

V roku 2001 a 2002 bola spravodajkyňou a korešpondentkou v Afganistane.

Spolu s Janou Hradilkovou založila v roku 2001 občianske združenie Berkat (po čečensky „šťastie“), ktoré pomáha deťom, ženám a ďalším v Čečensku, Afganistane aj utečencom v Česku.[2]

Petra Procházková je vydatá za Paikara z Afganistanu a má syna Zafara.

Získané ceny[upraviť | upraviť zdroj]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • PROCHÁZKOVÁ, Petra; ŠTĚTINA, Jaromír. Utřete tělesné šťávy. Praha : G plus G, 2001. 77 s. ISBN 80-86103-51-X.
  • PROCHÁZKOVÁ, Petra; ŠTĚTINA, Jaromír. Rošangol. Praha : G plus G, 2003. 70 s. ISBN 978-80-86103-70-9.
  • PROCHÁZKOVÁ, Petra. Aluminiová královna : Rusko-čečenská válka očima žen. 1. vyd. Praha : Lidové noviny, 2003. 165 s. ISBN 80-7106-632-X.
    Rozhovory s ženami – Ruskami a Čečenkami – obeťami rusko-čečenskej vojny. Text je autentickým svedectvom o zmene, ktorou prejdú obyčajné ľudské osudy, keď ich súkromný svet zo dňa na deň zmení vojna.
  • PROCHÁZKOVÁ, Petra. Frišta. 1. vyd. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2009. 221 s. ISBN 978-80-7106-429-9.
    Rozprávanie z Afganistanu po páde totalitného režimu Talibanu. Príbeh ženy spolovice Rusky spolovice Tadžičky vydatej do Afganistanu je typickým príkladom človeka, ktorý sa pokúša vo svojom súkromí spojiť to, čomu sa hovorí západná civilizácia, s východnou kultúrou. Nie je kladnou hrdinkou v tom pravom zmysle, ani jej muž nie je zloduch, despota a naničhodník, ani cudzinci, ktorí zasiahli v dobrej viere, ale s presvedčením, že len oni sú nositeľmi pokroku, do ich súkromia, nespôsobili nič úmyselne. Všetci nakoniec chceli pre tých druhých to najlepšie… len vôbec nechápali, po čom „tí druhí“ naozaj túžia.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Petra Procházková: Když ve válce není voda, pije se Coca-cola [online]. Romano Vodori, 18.1.2011, [cit. 2012-11-03]. Dostupné online. (po česky)
  2. Naše portréty [online]. Berkat, o.s., [cit. 2012-11-03]. Dostupné online. (po česky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Petra Procházková na českej Wikipédii.