Pevnosť (stavba)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Novodobá pevnosť Hochwald, súčasť Maginotovej línie

Pevnosť je opevnený vojenský objekt so silnými obrannými prvkami a pomerne početnou posádkou, ktorá je koncipovaná tak, aby bola schopná dlhodobo samostatne odolávať nepriateľským útokom a obliehaniu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvým národom, ktorý začal budovať pevnostné stavby k čisto vojenským účelom, boli Egypťania.[chýba zdroj] Na strategicky významných miestach celej svojej ríše budovali obranné pevnosti a celú sieť malých pevností, tzv. migdolov.

Rimania pri svojich vojenských výpravách budovali prechodné i stálejšie tábory (castra, castra stativa) a na mieste obliehania potom poľné opevnenie zvané circumvallatio, ktoré malo brániť obrancom v pokusoch o prerazenie obliehacích línii a tzv. contravallatio, ktoré chránilo rímske vojsko proti útokom zvonka.

Typy pevností[upraviť | upraviť zdroj]

Pôdorys Novozámockej pevnosti
  • bastiónová pevnosť – obvykle polygonálna pevnostná architektúra budovaná najmä v 16. a 17. storočí; jej typickými znakmi boli nárožné bastióny, navzájom prepojené kurtinou, ktoré umožňovali bočnú paľbu. Na území Slovenska území bola pekným príkladom bastiónovej pevnosti najmä renesančná pevnosť v Nových Zámkoch.
  • citadela – bola pevnostná stavba chrániaca vždy v jej blízkosti stojace mesto; bola vlastne hlavnou časťou mestského fortifikačného systému; stavané boli najmä v priebehu 16. – 18. storočia. Za prvú citadelu sa pokladá pevnosť Fortezza di San Giovanni Battista (nazývaná aj Fortezza da Basso) vo Florencii, stavaná v rokoch 1535 – 1537. Vzormi boli aj citadely v Turíne, alebo vo francúzskom meste Lille. Na území Slovenska bola baroková citadela postavená v Košiciach (začiatok stavby v roku 1671; stála v rokoch 1676 – cca 1700, kedy bola postupne demolovaná).
  • fortová pevnosť – fortifikačný systém pozostávajúci z viacerých menších pevnostných stavieb, fortov, ktoré neboli navzájom prepojené a obklopovali centrálnu pevnostnú stavbu. Forty sa navzájom chránili (kryli) paľbou. Zvyčajne chránili systémy fortových pevností hlavné mestá alebo veľké hraničné mestá (ako napr. Krakov, Przemyśl, Paríž, Mety, Saarlouis, Štrasburg, Verona, Modena, Kaliningrad).
Vstupná brána do Novej pevnosti v Komárne

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • DANGL, Vojtech: Systém protitureckej obrany na území Slovenska v druhej polovici 16. storočia. In: Vojenská história, č. 4/2006, s. 26 – 42.
  • BOCHENEK, R. Od palisád k podzemním pevnostem : Pět tisíc let fortifikace. 1. vyd. Praha : Naše vojsko, 1972. 176 s. (po česky)
  • DUDÁŠ, Matej; ELIÁŠ, Miroslav; OROSOVÁ, Martina. Pevnosti a opevnenia. 1. vyd. Bratislava : Dajama, 2015. 128 s. ISBN 978-80-8136-048-0.
  • DUFFY, Christopher. Kámen a oheň : Bastionová pevnost, její zrod a vývoj v dějinách pevnostního válečnictví. Brno : Books, 1998. ISBN 80-7242-002-X. (po česky)
  • JAGNEŠÁKOVÁ, Mária (ed.). Novoveké opevnenia na území Oravy a Kysúc. Dolný Kubín - Čadca : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v D. Kubíne - Kysucké múzeum, 2015 (v tiráži neuvedený). 152 s. ISBN 978-80-89564-08-8.
  • KUPKA, Vladimír. Fortové pevnosti a jejich místo v dějinách opevňování. 1. vyd. Dvůr Králové nad Labem : Jan Škoda - FORTprint, 1990. 32 s. ISBN 80-900299-0-6.
  • KUPKA, Vladimír. Stavitelé, obránci a dobyvatelé pevností. Praha : Libri, 2005. 488 s. ISBN 80-7277-254-6. (po česky)
  • KRAJČOVIČOVÁ, Klára: Ikonografia k protitureckým bojom na Slovensku v dobových publikáciách 16. a 17. storočia. In: Zborník Slovenského národného múzea, r. LXVII – História 13, 1973, s. 163 – 204.
  • OROSOVÁ, Martina; ŽAŽOVÁ, Henrieta. Košická citadela. 1. vyd. Košice : A21 pre Aupark Košice, 2011. 192 s. ISBN 978-80-970831-4-4.
  • WOHLMUTH, Petr: Bastionové pevnosti a vojenská revoluce. Praha : Fakulta humanitních studií KU, 2015. 284 s. ISBN 978-80-87398-49-4

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pevnost (stavba) na českej Wikipédii.