Piešťany

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°35′03″S 17°50′01″V / 48.584167°S 17.833611°V / 48.584167; 17.833611
Piešťany
mesto
Piešťany Montage.jpg
Kaplnka Božského Srdca Ježišovho, pamätník „Vďaka osloboditeľom“, hotel Thermia Palace, Kolonádový most, Napoleonské kúpele
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Piešťany
Región Považie
Rieka Váh
Nadmorská výška 162 m n. m.
Súradnice 48°35′03″S 17°50′01″V / 48.584167°S 17.833611°V / 48.584167; 17.833611
Rozloha 44,2 km² (4 420 ha) [1]
Obyvateľstvo 28 047 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 634,55 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1113
Primátor Ing. Remo Cicutto (NEKA)
PSČ 921 01
ŠÚJ 507440
EČV PN
Tel. predvoľba +421-33
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Trnavského kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Trnavského kraja.
Wikimedia Commons: Piešťany
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.piestany.sk
Freemap.sk: mapa
Demonym: Piešťanec[3]
Portal.svg Slovenský portál

Piešťany (maď. Pöstyén, nem. Pistyan, poľ. Pieszczany, čes. Píšťany) sú kúpeľné mesto na Slovensku, sídlo okresu a mnohých vedeckých inštitúcií. Je medzinárodným strediskom liečby reumatických chorôb a významným regionálnym centrom kultúry, školstva, športu a rekreácie. Hospodárstvo mesta je závislé na liečebnej starostlivosti, turistickom ruchu, elektrotechnickom, strojárskom a potravinárskom priemysle. Preteká ním rieka Váh. Má nížinné, teplé a suché podnebie.

V okolí sa nachádzajú významné archeologické lokality. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1113. Výrazný rozvoj v 19. storočí súvisí s rozvojom kúpeľnej starostlivosti. V druhej polovici 20. storočia vďaka budovaniu priemyslu zdvojnásobilo počet obyvateľov na súčasných 29 957 (2004).

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Najdlhšia slovenská rieka Váh v Piešťanoch

Piešťany ležia 86 kilometrov severovýchodne od hlavného mesta Bratislavy, na pravom brehu rieky Váh, v severnom výbežku Podunajskej roviny, pod úpätím pohoria Považský Inovec v nadmorskej výške 162 m n. m. Mestom okrem Váhu preteká potok Dubová, ktorý sa vlieva do priehradného jazera Sĺňava, ktoré leží juhovýchodne od mesta.

Mesto sa delí na katastrálne územia Piešťany a Kocurice – jedinú mestskú časť, vzdialenú 2,5 km juhozápadne od mesta, na ľavom brehu Dudváhu, 160 m n. m. V tejto mestskej časti sa našlo popolnicové pohrebisko z mladšej bronzovej doby a písomné pramene dokladajú osadu Cozuran v roku 1113. Súčasťou Piešťan sú Kocurice od 1. januára 1974. V rokoch 1973 – 1996 bola súčasťou Piešťan aj obec Banka.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

22 800 rokov stará Moravianska venuša. Najznámejší výtvarný prejav z kamennej doby na Slovensku. Originál v SNM, kópia v Balneologickom múzeu

Stopy osídlenia okolia Piešťan pochádzajú už zo štvrtohorného pleistocénu. Kamenné nástroje človeka neandertálskeho typu boli objavené v neďalekej obci Banka a v jaskyni Čertova pec. V ostatnej ľadovej dobe sa ku nezamŕzajúcim prameňom sťahoval človek-lovec mamutov. Svedčia o tom nálezy z Banky a Moravian nad Váhom. Pramene vyhľadávali obyvatelia z neskorej i mladšej kamennej doby, no najmä z bronzovej doby. V okolí sú stopy po ľude maďarovskej kultúry, vystriedanej ľudom karpatskej mohylovej a čakanskej kultúry. V mladej železnej (laténskej) dobe, asi v štvrtom storočí pred Kr., prichádzali Kelti. V 1. až 4. storočí osídlenie germánskymi Kvádmi. Po nich boli nájdené významné a bohaté germánske hroby v blízkych Strážach, dnes Krakovany-Stráže. V 5. – 6. storočí prichádzali do oblasti prvé slovanské kmene.

Časy Veľkej Moravy z 9. storočia pripomína veľmožský dvorec Kostolec na skalnom ostrohu nad Váhom nad obcou Ducové. Prvá písomná zmienka o Piešťanoch pochádza z roku 1113. Nachádza sa v Zoborskej listine vydanej uhorským kráľom Kolomanom I. Piešťany (Pescan) sa tu spomínajú ako obec susediaca s Trebaticami. V rokoch 1299, 1301 – 1321 súčasť panstva Matúša Čáka Trenčianskeho. Po jeho smrti sa časti jeho majetkov zmocnil kráľ Karol Róbert z Anjou.

Piešťany boli aj kráľovským majetkom a súčasťou hradného panstva Tematín. V roku 1348 daroval kráľ Ľudovít I. hrad a panstvo Tematín magistrovi Mikulášovi Kontovi. Po vymretí tohto rodu ich od kráľa Ľudovíta II. získal Alexej Thurzo.

Dejiny mesta sú úzko späté s rozvojom kúpeľníctva v 16. storočí. Prvý podrobný opis prameňov pochádza od prefekta Šarišského hradu a kráľovského radcu Juraja Werhnera z roku 1545. Neskoršie opisy sú od lekára rakúskych cisárov Johanna Crata de Crafheima (1571), osobného lekára pápeža Sixta V. Andrea Bacciusa Elpidianusa (1588), nemeckého cestovateľa Martina Zeillera (1632). Najslávnejší opis kúpeľov pochádza od Adama Trajana v básni Saluberrimae Pistinienses Thermae z 1642. V tom istom roku Piešťany dostali mestské výsady a jarmočné právo a vyvíjali sa ako zemepanské mestečko. Prvý lekársky opis Schediasma de Thermis Postheinsibus je od hlavného fyzikusa slobodného kráľovského mesta Prešporka Jána Justusa Torkoša (1745).

V 18. storočí vznikla okolo prameňov kúpeľná osada Teplice. V jej centre stál ubytovací hostinec a panský dom pre šľachtu. Osada sa postupom času spojila s obcou Piešťany a dnes tvorí historické centrum. Roku 1720 daroval panovník Karol VI. panstvo Hlohovec (a s ním i Piešťany) Jánovi Leopoldovi Erdődymu. Erdődyovcom patrilo mestečko Piešťany až do roku 1848 (zrušenie nevoľníctva), a kúpele až do roku 1940 (zoštátnenie).

V roku 1772 sa v Piešťanoch objavil významný balneológ, profesor Henirich J. von Cranz. Až po jeho návšteve postavili prvú stálu budovu kúpeľov, dosiaľ sa používali iba jamy vykopané v zemi.

Secesný hotel Thermia Palace z roku 1912. Miesto stretnutia troch cisárov (bulharského, nemeckého a rakúskeho

Začiatkom 19. storočia (okolo roku 1820 – 1822) dal Jozef Erdődy vybudovať v klasicistickom štýle prvé murované kúpeľné budovy, ktoré boli dobudovávané a prestavované v priebehu celého 19. storočia (dnes známe pod názvom Napoleonské kúpele). V roku 1802 navštívil Piešťany Beethoven. Začiatkom 19. storočia sa liečba uberala pokrokovou, lekársky podloženou metódou pod vedením doktora F. E. Scherera, nájomcu kúpeľov, zakladateľa Vojenského kúpeľného ústavu (1863), a autora monografie o kúpeľoch. V roku 1889 dostala kúpele do prenájmu od rodiny Erdődyovcov firma Alexander Winter a synovia. K tomuto obdobiu sa viaže najväčší rozkvet kúpeľov a mesta, dochádza k veľkorysej výstavbe kúpeľných objektov a vďaka propagácii sa stali známe v celom svete. Zaslúžil sa o to najmä syn Alexandera Wintera Ľudovít Winter, slovenský podnikateľ židovsko-maďarského pôvodu, nájomca, budovateľ piešťanských kúpeľov a tvorca ich svetového mena. Výrazne sa zaslúžil o premenu obce Piešťany na mesto.

Rozvoj prerušila prvá svetová vojna, v kúpeľoch sa začali liečiť ranení vojaci. Vo februári 1917 sa v hoteli Thermia Palace stretli traja cisári, nemecký cisár Viliam II., rakúsky cisár Karol I. a bulharský cár Ferdinand I. Rokovali tu o ďalšom vedení vojny a tu aj spečatili svoj osud.

V medzivojnovom období prúdili do kúpeľov desaťtisíce hostí, medzi nimi mnohé významné osobnosti (Richard Tauber, Henny Porten, Selma Lagerlöfová, Alfons Mucha ai.). Po vypuknutí druhej svetovej vojny nastala úplná ekonomická stagnácia. V roku 1940 došlo ku zoštátneniu kúpeľov, 1948 ku ich znárodneniu. Rozvoj zabezpečil až zákon o preventívnej starostlivosti z roku 1951. Od roku 1945 užívajú Piešťany štatút mesta, od roku 1956 štatút kúpeľného mesta medzinárodného významu, od 1996 okresného mesta.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Piešťany je odvodený od piesčitého charakteru podložia naplavenín Váhu, na ktorých sa rozprestiera. Toto meno nesie aj planétka (4573) Piešťany, ako aj niektoré ulice na Slovensku s pomenovaním Piešťanská.

  • 1113Pescan – prvý písomný doklad v Zoborskej listine
  • 1299Pekchen
  • 1348Posseen
  • 1357Pechen
  • 1429Pestien, Pestyen
  • 1435Pestyén
  • 1436Pesthyen
  • 1442Piesthen
  • 1546Pestien
  • 1552Pestiien
  • 1564Pyšten
  • 1588Pestien
  • 1642Pistin
  • 1689Pöstény
  • 1709Pustin
  • 1742Pusteny
  • 1745Pösthenium, Piesthan, Pischtan
  • 1747Pissteny
  • 1773Püstin, Piesscžany, Teplicz, Teplicze
  • 1786Pűschtin, Piečany
  • 1786Teplicz
  • 1808Pöstény, Püstény, Püstény, Pjessčany, Pěssťany
  • 18631907Pöstyén – v maďarčine sa používa dodnes
  • 1913Pöstyény
  • do 1918Pistyan, Pistyán, Piestyan, Píšťany, Pystjan, Pystyan, Pystyán
  • 1920Piešťany

Symboly mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Arthur Heyer, tvorca známeho barlolámača

Symbolmi mesta sú: erb, pečať, zástava mesta, insígnie primátora mesta a štandarda primátora mesta. Ako symbol bol barlolámač prijatý za mestský znak 21. októbra 1945, pri príležitosti povýšenia obce Piešťany na mesto.

Erb mesta tvorí modrý štít so striebornou postavou nahého zlatovlasého muža, lámajúceho obojručne zlatú barlu o ľavé koleno. Do druhej polovice 19. storočia mesto používalo ako pečatidlo rôzne vyobrazenia svätého Štefana-kráľa. Najstaršia zachovaná pečať pochádza z roku 1564. Je na liste odoslanom z Piešťan do Trnavy, z obsahu ktorého sa dá predpokladať právo na konanie trhu alebo jarmoku. Priemer pečate je 25 mm a vyobrazuje svätého Štefana-kráľa s barlou v pravej ruke, zatiaľ, čo v ľavej drží štít s krížom.

Z roku 1771 sa zachovala na listine pečať piešťanskej osady Teplice (približne dnešná pešia zóna), s priemerom 25 mm. V jej strede je vyobrazený svätý Štefan s kruhopisom Sigillum Teplicien. Z roku 1774 je zachovaná podobná pečať s priemerom 22 mm so svätým Štefanom držiacim barlu v ľavej ruke. Kruhopis znie Sigillum Teplicense.

Z roku 1783 je osemboká pečať samotného mesta. Má priemer 35 mm, v strede vyobrazenie svätého Štefana s barlou v pravej ruke a kruhopisom Sigillum oppidi Peosten. Dnešný symbol mesta, barlolámač, bol pôvodne znakom kúpeľov. Podnet na jeho vytvorenie dal Ľudovít Winter, ktorý si želal jednoduchý symbol uzdravenia vypovedajúci o sile termálnych prameňov. V roku 1894 sa Winter stretol v budapeštianskej Riegelovej tlačiarni s kresličom nemeckého pôvodu Arthurom Heyerom, ktorého poveril takýto symbol vytvoriť. Heyer mu o pár dní predložil skicu muža lámajúceho barlu. Tento znak si Winter okamžite nechal patentovať, avšak aj napriek tomu sa stal podnetom 40-tich súdnych sporov. Umelecké vyobrazenie barlolámača sa nachádza na priečelí kolonádového mosta.

Vlajku tvorí šesť vodorovných rovnomerných pruhov v mestských farbách – zlatá, modrá, strieborná, zlatá, modrá, strieborná. Vlajka v pomere 2 : 3 je zastrihnutá do lastovičieho chvosta siahajúceho do jej 1/3.

Samospráva[upraviť | upraviť zdroj]

Na čele mesta stojí primátor, ktorý je predstaviteľom a najvyšším výkonným orgánom mesta. Mestské zastupiteľstvo je 25-členný zbor zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách občanmi mesta. Funkčné obdobie MsZ sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného zastupiteľstva.

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Ku 31. decembru 2003 mali Piešťany 30 066 obyvateľov, z toho 47,06 % mužov a 52,94 % žien. Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 bývalo v meste najviac obyvateľov slovenskej národnosti (96,3 %), nasledujú národnosti: česká (1,69 %), maďarská (0,27 %), rómska (0,18 %), moravská (0,11 %), nemecká (0,06 %), poľská (0,04 %), rusínska (0,04 %) a ukrajinská (0,03%). Vierovyznanie obyvateľov: rímskokatolícke (72,65 %), evanjelické (5,96 %), gréckokatolícke (0,31 %), pravoslávne (0,14%), československé husitské (0,09 %), ostatné (0,23 %), bez vyznania (16,71 %).

Rok Počet obyvateľov
1731 1 488
1787 1 892[4]
1828 3 360[4]
1850 3 378[4]
1869 3 472[4]
1893 4 500
1910 7 379[4]
1921 9 321
Rok Počet obyvateľov
1930 12 080[4]
1940 13 352[4]
1945 14 519[4]
1950 15 932[4]
1955 17 200[4]
1960 18 664[4]
1965 21 207[4]
1970 22 963[4]
Rok Počet obyvateľov
1975 27 500[4]
1980 30 731[4]
1985 33 000[4]
1991 33 176[5]
2001 30 606[6]
2003 30 066
2007 29 587[7]
2008 29 960

Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Gymnázium Pierra de Coubertina

Vysoké školstvo v Piešťanoch reprezentuje Inštitút fyzioterapie, balneológie a rehabilitácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a v Piešťanoch sídli aj Fakulta cestovného ruchu Vysokej školy Goethe Uni Bratislava.[8] Zo všeobecných stredných škôl sú to gymnáziá Pierra de Coubertina a sv. Michala Archanjela. Stredné odborné školy zastupuje Hotelová akadémia Ľudovíta Wintera, Stredná priemyselná škola elektrotechnická, Stredná záhradnícka škola, Stredná odborná škola obchodu a služieb, Stredné odborné učilište elektrotechnické a strojárske, a napokon Stredné odborné učilište vodohospodárske. V meste je šesť základných škôl, špeciálna základná škola a dve základné umelecké školy.

Veda a výskum[upraviť | upraviť zdroj]

Významné vedecké pracoviská sú zastúpené inštitúciami ako je Národný ústav reumatických chorôb, zameriavajúci sa na výskum a liečbu reumatických ochorení, a prípravu nových odborníkov v oblasti reumatológie. Ďalšou organizáciou je Výskumný ústav rastlinnej výroby zameraný na výskum pestovateľských technológií, metód šľachtenia a poradenstvo v rastlinnej výrobe. Elektrotechnický ústav Slovenskej akadémie vied zastupuje Oddelenie technológie a diagnostiky polovodičov, úzko spolupracujúce s firmou ON Semiconductor, ktorá prevzala štafetu výroby polovodičov po Tesle Piešťany. Špičkovým pracoviskom v oblasti metrológie, skúšobníctva, normalizácie a certifikácie je Technický skúšobný ústav Piešťany, š. p.

Kúpele[upraviť | upraviť zdroj]

Kúpele Piešťany sú situované prevažne na Kúpeľnom ostrove východne od mesta, medzi ľavým brehom Váhu a mŕtvym obtokovým ramenom. V tomto priestore vyviera väčšina termálnych prameňov. Sú tu zriadené studne Trajan, Patria, V1 a V4. Tie sú viazané na považanskom zlomovom pásme z hĺbky 2 000 metrov, kde sú 50 až 60 metrov pod povrchom odborne zachytené, aby nedošlo k miešaniu s podpovrchovými vodami. Voda sa akumuluje v burdigalských (miocénnych) sedimentoch Podunajskej panvy. Minerálne pramene sú sírnato-hydrouhličitanové, vápenato-horčíkové, sírne, hypotonické termy s teplotou 67 – 69 °C s obsahom okolo 1500 mg minerálnych látok na liter vody a s obsahom voľných plynov, najmä sírovodíka. Úhrnná kapacita zachytených žriediel je viac ako 3 milióny litrov vody za deň. Súčasťou liečby je bahno, ktoré patrí medzi najznámejšie peloidy sveta. Vzniká chemickými a biologickými procesmi v sedimentoch Váhu za pôsobenia termálnych výverov.[9]

Balneoterapia sa aplikuje na choroby pohybového ústrojenstva, poúrazové stavy, nervové choroby a mnohé ďalšie. Bahno má významné antifungálne účinky. Pre balneologické využitie je pripravované originálnou technológiou, počas ktorej podlieha procesu dozrievania a regenerácie s početnými chemickými a biologickými reakciami. Dozreté bahno má maslovitú, mazľavú konzistenciu, je plastické, tepelne vodivé, ochladzuje sa štvornásobne pomalšie ako voda, oproti ktorej má 350-krát väčšiu viskozitu. Zrelé bahno je oceľovo modré až čierne.[10] Používa sa tu viac ako 60 rôznych liečebných procedúr a metodík. Základom sú procedúry využívajúce unikátnu minerálnu vodu a liečivé sírne bahno, ktoré sa kombinujú s vodoliečbou, individuálnou a skupinovou rehabilitáciou, masážami, uhličitou terapiou, svetloliečbou, elektroliečbou, teploliečbou a ďalšími špecializovanými výkonmi a relaxačnými procedúrami.

O kúpeľnú starostlivosť sa starajú Slovenské liečebné kúpele s celkovou kapacitou 2 000 lôžok. SLK patria od roku 2002 spoločnosti Danubius Hotels Group venujúcej sa kúpeľnej starostlivosti v Maďarsku, Česku a Rumunsku.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto je položené v širokom, dobre ventilovanom severojužnom údolí Váhu medzi pohoriami Považský Inovec na východe a Malé Karpaty na západe. Oblasť je typicky nížinatá, teplá, pomerne suchá ale mierne veterná. Z priemerných teplôt vyplýva mierna zima a teplé leto. Celkový ráz podnebia je mierne premenlivý.

Priemerná ročná teplota je 9,2 °C, stredná denná amplitúda 9,4 °C. Zima s celodennými mrazmi trvá priemerne od 11. decembra do 20. februára, na krátky čas býva prerušená teplým juhozápadným prúdením. Dní s teplotami nad 30 °C je za rok 14,3, nad 25 °C je ich 62,4 a to hlavne v júli a auguste. Teplotu do 0 °C má 103 dní v roku, najmä od decembra do marca. Dní pod 0 °C je 29,2. Teplota pod −10 °C vychádza v priemere na 1,3 dňa. Najchladnejší mesiac je január.

Zrážky sú rozložené rovnomerne počas celého roku, priemerne je to 608 mm. Najmenej ich je za február, najviac za jún a júl. Výdatnejšie zrážky iba v lete pri miestnych búrkach. V októbri sa prejavuje vplyv južných a juhozápadných frontálnych porúch so zvýšeným množstvom zrážok.

Oblačno je hlavne v zimnom období, ročný priemer slnečného svitu je 2 147 hodín. Celoročne prevláda bezvetrie, silný vietor pripadá na 10 % dní.

Hmla sa vyskytuje najmä v mesiaci január, najmenej v mesiaci apríl. Od apríla do septembra je hmlisto len zriedkavo a krátko. Ide prevažne o ranné radiačné hmly, ktoré sa do dvoch hodín od východu slnka rozplývajú. V zime sa rozpúšťajú medzi desiatou a dvanástou hodinou a tvorí sa z nich nízky Stratus. Pri anticyklonálnych situáciách sa hmla udrží celý deň.

Búrky prichádzajú najčastejšie zo západu, kde sa zastavujú na pohorí Karpaty po ktorom postupujú južne a potom prechádzajú mestom z juhozápadu na severovýchod k Považskému Inovcu. Na východe sa búrky vyskytujú na teplom fronte a vznikajú nad Považským Inovcom. Búrky vznikajú prevažne medzi pätnástou až osemnástou hodinou. Polovica z nich trvá viac ako hodinu, asi 6 % ich trvá cez štyri hodiny. Nočné búrky majú spravidla dlhšie trvanie. Najväčšia rýchlosť búrok je v zime, najmenšia v lete.

 Priemerné počasie pre Piešťany 
Mesiac Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec Rok
Najvyššia priemerná teplota °C (°F) 1
(34)
3
(37)
9
(48)
13
(55)
19
(66)
22
(72)
24
(75)
24
(75)
20
(68)
13
(55)
6
(43)
2
(36)
13
(55)
Priemerná denná teplota °C (°F) −1
(30)
0
(32)
5
(41)
9
(48)
14
(57)
17
(63)
19
(66)
18
(64)
15
(59)
10
(50)
3
(37)
0
(32)
9
(48)
Najnižšia priemerná teplota °C (°F) −3
(27)
−2
(28)
1
(34)
4
(39)
9
(48)
11
(52)
13
(55)
13
(55)
10
(50)
5
(41)
1
(34)
−2
(28)
5
(41)
Zdroj: Weatherbase[11] 2009-05-09

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Dom umenia

V meste sa nachádza niekoľko scén slúžiacich pre kultúrne akcie. Najväčšou je Dom umenia Piešťany s kapacitou 622 miest, kultúrno-spoločenské centrum Fontána (kino, Filmový klub), Malá scéna MsKS, hudobný pavilón Mušľa. Na Kúpeľnom ostrove je Spoločenské centrum (400 miest) a vonkajší hudobný pavilón Harmony. Výstavné siene Stará lekáreň, KSC Fontána a galéria Majerník v Dome umenia. Mestská knižnica (1925) s približne 85 000 knižničnými jednotkami. Ďalšie neverejné odborné knižnice sú vo Výskumnom ústave rastlinnej výroby a v Nemocnici Alexandra Wintera.

Mesto nemá vlastný divadelný súbor, pôsobia tu však amatérske divadlá Bradatá divadelná dvojica (dočasne neaktívna) a Divadlo Točítko.

Najstaršou kultúrnou akciou je Piešťanský hudobný festival, zameraný na klasickú hudbu, založený v roku 1955. Piešťanské organové dni sa konajú od roku 1999. Ďalšími pravidelnými akciami sú: Otvorenie kúpeľnej sezóny, ktoré sa stalo najrozsiahlejším kultúrnym podujatím roka. Koná sa prvý júnový víkend. Truck country – malá sestra Country Lodenice. Prehliadka a súťaže ťahačov spojená s country hudbou. Country Lodenica – festival venovaný country a folkovej hudbe sa koná vždy posledný augustový víkend od roku 1999. Je to najväčšia akcia svojho druhu na Slovensku. Victoria Regia – súťaž v aranžovaní kvetov, jej vrcholom je alegorický sprievod. V roku 2005 bola obnovená tradícia Socha piešťanských parkov z rokov 1967 – 1993. Od roku 2006 sa v meste uskutočňuje medzinárodný filmový festival Cinematik. Ďalšie filmové festivaly v meste sú Kineama, Astrofilm a Eurotour. Okrem pravidelných podujatí má mesto bohatý kultúrny program počas celého roka.

Na letisku sa uskutočňuje viacero podujatí; v rokoch 2006 až 2008 sa tu konal hudobný festival Hodokvas v rokoch 2007 – 2010 Národné letecké dni, od roku 2010 sa tu koná tuningové podujatie Carat Tuning Párty a takisto nasledovateľ Hodokvasu, hudobný festival Grape. Ďalší hudobný festival, tentoraz elektronickej hudby, BeeFree sa tiež koná na letisku od roku 2011.

Od roku 1983 tu pôsobí skupina Slniečko (Punto & rybacé hlavy). Z Piešťan pochádza aj slovenská hip-hopová skupina Kontrafakt.

Prostriedky masovej komunikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Mesačník Revue Piešťany (1959), týždenník Piešťanský týždeň (1991), televízna stanica TV Karpaty (2006) a rozhlasová stanica Rádio Piešťany (2010).

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

Vojenské historické múzeum

Balneologické múzeum bolo založené v roku 1928 na popud Imricha Wintera a Piešťanskej muzeálnej spoločnosti. Pôvodne malo vlastivedné zameranie, avšak od roku 1966 je špecializované na balneológiu a históriu kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku. V zbierkach múzea sa nachádzajú zbierky lekárskych pomôcok z 19. storočia, historické pohľadnice, časť pozostalosti M. R. Štefánika, množstvo významných archeologických nálezov z regiónu, národopisná zbierka apod. Hlavná expozícia sídli v budove Kúpeľnej dvorany. Pod jeho správu spadá aj pamätná izba Ivana Krasku, Vila doktora Lisku a hradisko Kostolec.

Vojenské historické múzeum bolo zriadené v roku 1994 pôvodne v Trenčíne, od roku 2004 sídli v Piešťanoch. Je súčasťou Vojenského historického ústavu v Bratislave. Sústreďuje sa hlavne na dokumentáciu vojenskej minulosti na Slovensku. Plní úlohu ústredného armádneho múzea s celoslovenskou pôsobnosťou. Zbierky predstavujú širokú škálu bojovej techniky od leteckej a ťažkej, až po vojenské uniformy a zástavy. Areál múzea sa nachádza na Piešťanskom letisku a zatiaľ je sprístupnená iba časť exponátov a to hlavne letecká a ťažká bojová technika. V budúcnosti sa ráta z rozšírením expozícií. Múzeum je otvorené sezónne.

Múzeum AMK VCC. Sú v ňom sústredené zbierky Veteran Car Clubu Piešťany.

Zaujímavé stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina stavebných pamiatok Piešťan spadá do obdobia rozvoja kúpeľov a teda aj mesta v 19. storočí. Jedinou stredovekou pamiatkou je ruina kostola (tzv. Starý kláštor na Detvianskej ulici), existencia kláštora v tejto lokalite nie je doložená. Dôvodom prečo sa staršie stavby nezachovali, boli časté záplavy spôsobované Váhom. Katastrofické rozmery mala povodeň z 26. augusta 1813[12], keď rieka úplne zničila, alebo poškodila všetky vtedajšie budovy. V roku 1991 bola v časti mesta vyhlásená pamiatková zóna.

Sakrálne stavby v Piešťanoch
Kaplnka Božského Srdca Ježišovho z roku 1897.
Kostol sv. Štefana z 19. storočia.
Evanjelický kostol a. v. z roku 1905.

Sakrálne stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Zo sakrálnych stavieb je najstaršou dochovanou pamiatkou už spomínaný kláštorný gotický kostol, z ktorého však stojí už len časť presbytéria. Dva svorníky z klenby sa zachovali na farskej budove. Klasicistický Kostol sv. Štefana Kráľa z rokov 1828 – 1832 bol pravdepodobne postavený na základoch staršieho kostola. Hlavný oltár s obrazom sv. Štefana Kráľa od mastra Zieglera (1831), nástenné maľby od trojice Papp, Petrovič, Enhof (1931) a vitráže od J. Alexyho (1950). Baroková kúpeľná kaplnka sv. Jána Nepomuckého z roku 1760 bola zbúraná koncom 19. storočia[13].

Nahradila ju neogotická Kaplnka Božského Srdca Ježišovho z roku 1897, postavená o sto metrov východnejšie na pobreží Váhu. Z bývalej kaplnky sa v nej dochoval obraz umučenia sv. Jána Nepomuckého od K. Švestku (1882). Liturgické zariadenie od Ľ. Chmelára (1975). Evanjelický kostol a. v. je novogotická stavba z roku 1905 postavená podľa projektu J. Krátkeho. Kostol sv. Cyrila a Metoda z roku 1996 od M. Bišťana. Oltár Najsvätejšej Trojice (1630), krížová cesta od A.M. Meissela (1891). Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z 1997 od Ľ. Mrňu a M. Kajlicha bola postavená na mieste staršej, ktorá fungovala od 1943 v budove bývalej Župnej nemocnice. Liturgické zariadenie od Ľ. Chmelára a sochy od M. Lukáča (1997).

Svetské stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Napoleonské kúpele. Klasicistické budovy z rokov 1822 – 1862.

Jednou z najstarších svetských budov je Kurhotel. Má pravdepodobne renesančné jadro, viackrát prestavované až do dnešnej podoby. Napoleonské kúpele sú súborom klasicistických budov postavených v troch etapách v rokoch 1822 – 1862. Kursalon (tiež Kúpeľná dvorana) je eklektická budova z roku 1893 podľa projektu I. Alpára. Sídli v nej Balneologické múzeum. Františkove kúpele z roku 1898 boli pomenované po panovníkovi Františkovi Jozefovi. Tento klenot architektúry od E. Pollacka zmizol z povrchu Kúpeľného ostrova v roku 1965 pre zlú statiku. Voda z rieky Váh totiž pretekala do bazénov. O šetrnejšom riešení napr. inom využití sa zrejme neuvažovalo. Dieselova elektráreň „Elektrárňa Piešťany“ z 1906. Grand Hotel Royal (Slovan) z roku 1906 podľa projektu A. Oberländera. Od uzavretia v roku 1986 budova chátra, napriek tomu, že je kultúrna pamiatka secesného štýlu. Ďalšou secesnou stavbou je Hotel Lipa s dvomi o poschodie prečnievajúcimi rizalitmi. Objekt je dnes v taktiež dezolátnom stave a pravdepodobne je odsúdený na zánik. Thermia Palace-Irma je komplex kúpeľného hotela a balneoterapie dokončený v roku 1912, jedno z vrcholných diel doznievajúcej secesie na Slovensku. Zaujímavou je tiež Vodárenská veža z roku 1928 radiaca sa medzi ukážky funkcionalistickej technickej architektúry. Dom umenia z 1974 – 1979 od F. Milučkého. Jedinou výškovou a zároveň najvyššou budovou v meste je so 60 metrami Hotel Magnólia.

Mosty[upraviť | upraviť zdroj]

Stoja tu i dva osobité mosty. Krajinský most od J. Činčeru a I. Grebenika naprojektovaný v rokoch 1930 – 1931 a Kolonádový most od E. Belluša, ktorý je významnou funkcionalistickou stavbou z rokov 1930 – 1933, so sochou barlolámača od R. Kühmayera a leptami do skla od M. Benku.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Piešťany sú prístupné diaľnicou D1 (E75) BratislavaHričovské Podhradie. Križovatka ciest číslo 61 (TrnavaTrenčín) a 499 (MyjavaTopoľčany). Mestom prechádza železničná trať číslo 120 BratislavaŽilina (od 1876). Medzinárodné letisko s charterovou dopravou (6 600 pasažierov v roku 2007) sa nachádza severne od centra mesta. Mestská hromadná doprava je zabezpečená jedenástimi autobusovými linkami. Zvýšená hustota cyklistov.

Príroda[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčším a najstarším parkom je Sad Andreja Kmeťa. Na kúpeľnom ostrove je Kúpeľný park. Neďaleko mesta v katastrálnom území obce Banka je lesopark Červená Veža (tiež Rádiový vrch). Školský park Strednej záhradníckej školy (Botanická záhrada) slúži na pedagogické účely a je verejnosti prístupný. Na priehrade Sĺňava bola vyhlásená študijná plocha vďaka hojnému počtu hniezdisk vzácnych vtákov.

Šport a turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto má veľké množstvo športovísk (hokejový a futbalový štadión, deväťjamkové golfové ihrisko, squashové a tenisové kurty, kryté plavárne), vodné športy ako kanoistika, veslovanie či jachting možno pestovať na jazere Sĺňava (vodnolyžiarsky vlek na Ratnovskej zátoke). V okolí je množstvo značených turistických chodníkov. Piešťany ležia na Vážskej cyklomagistrále. Okolo Sĺňavy sú vybudované kvalitné cyklotrasy. Neďaleko sa nachádza rekreačné stredisko Bezovec s množstvom zjazdoviek a umelým zasnežovaním. Športu sa venujú štyri telovýchovné jednoty a 36 športových klubov.

Piešťany bývajú často hostiteľským mestom pre hokejové podujatia juniorov svetovej úrovne.

Piešťany sa zapísali do povedomia hokejovej verejnosti najmä hromadnou bitkou medzi hokejistami Kanady a Sovietskeho Zväzu, ktorá sa odohrala v roku 1987 počas Juniorských majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji. Viacerí mladí hráči z oboch výberov sa stali neskôr známymi hokejovými hviezdami.

Konali sa tu dva svetové šachové turnaje, v roku 1912 vyhral poľský Akiba Rubinstein, v roku 1922 ukrajinský Jefim Bogoľubov.[14]

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Čestní občania[upraviť | upraviť zdroj]

Zoznam čestných občanov Piešťan, v zátvorke rok udelenia čestného občianstva; spracované podľa [15]:

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. JÚĽŠ. Piešťanec v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  4. a b c d e f g h i j k l m n o p DROBNÝ, Dušan; MICHALEC, Peter; BAČA, Róbert, HOVORKA, Ján. Piešťany trochu inak. Piešťany : PMDD, 1993. ISBN 80-966992-0-2.
  5. Mestská a obecná štatistika Údaje ku 31.12.1991
  6. Mestská a obecná štatistika Údaje ku 31.12.2001
  7. Mestská a obecná štatistika Údaje ku 31.12.2007
  8. Fakulta cestovného ruchu [online]. Goethe Uni, [cit. 2013-03-24]. Dostupné online.
  9. Cambel, B., 1962: Minerálne vody. in Buday, T., Cambel, B., Maheľ, M. (Editori) 1962: Vysvetlivky k prehľadnej geologickej mape ČSSR 1 : 200 000, list Wien-Bratislava. Geofond, Bratislava, 248 s.
  10. Zdroj k balneoterapii
  11. Weatherbase: Počasie pre Piešťany [online]. [Cit. 2009-05-09]. Dostupné online.
  12. MEDNYANSKÝ, Alojz. Malebná cesta dolu Váhom. Bratislava : Tatran, 1971. S. 57, 188.
  13. CHMELÁR-HLOHOVSKÝ, Ľudovít. Piešťanský dekanát. Čadca : Magma, 2003. ISBN 80-89172-00-8. S. 58 – 59.
  14. Chessbase Megabase 2011
  15. Slávnostné zasadnutie mestského zastupiteľstva mesta Piešťany pri príležitosti 900. výročia prvej písomnej zbierky: Udeľovanie čestného občianstva mesta Piešťany a Ceny mesta Piešťany. [s.l.] : Mesto Piešťany, 2013.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • MEDNYANSKÝ, Alojz. Malebná cesta dolu Váhom. Bratislava : Tatran, 1971.
  • ŠÍPOŠ, Ján; KOVAČEVIČ, Ivan J.. Slovenské kúpele. Martin : Osveta, 1972.
  • ŠÍPOŠ, Ján. Piešťany v premenách vekov. Bratislava : Obzor, 1992. ISBN 80-215-0197-9.
  • DROBNÝ, D.; MICHALEC, P.; BAČA, R., HOVORKA J. Piešťany trocha inak. Piešťany : PMDD, 1993. ISBN 80-966992-0-2.
  • WINTER, Ľudovít. Spomienky na Piešťany. Piešťany : Balneologické múzeum, 2001. ISBN 80-968258-4-4.
  • CHMELÁR-HLOHOVSKÝ, Ľudovít. Piešťanský dekanát. Čadca : Magma, 2003. ISBN 80-89172-00-8.
  • ŠIMO, Viliam, a kol. Piešťany. Piešťany : Pallas, 2003. ISBN 80-968385-3-9.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]