Pierre Clostermann

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pierre Clostermann
Pierre Clostermann.jpg
Osobné informácie
Štát Francúzsko Francúzsko
Narodenie 28. február 1921
Curitiba, Brazília
Úmrtie 22. marec 2006 (85 rokov)
Montesquieu-des-Albères, Francúzsko
Zostrely
Potvrdené zostrely 23
Pravdepodobné zostrely 5
Vyznamenania
D.F.C.
Air Medal
Silver Star

Pierre Clostermann (* 28. február 1921 Curitiba, Brazília - † 22. marec 2006, Montesquieu-des-Albères, Pyrénées-Orientales) bol najúspešnejší francúzsky stíhací pilot počas 2. svetovej vojny na západnom fronte, letecké eso. Po vojne sa stal známy ako autor vojnových memoárov, úspešný športový rybár, inžinier a politik.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v meste Curitiba v Brazílii. Študoval v Los Angeles v Kalifornii. V roku 1942 vstúpil do Slobodných Francúzskych jednotiek vo Veľkej Británii. Spočiatku bol pridelený k 341. peruti RAF „Alsasko“, ktorá lietala na strojoch Supermarine Spitfire. 27. júla 1943 zostrelil nad Francúzskom 2 nemecké stroje Focke-Wulf Fw 190. Presne o mesiac neskôr naňho však padlo podozrenie, že má na svedomí zmiznutie veliteľa jednotky René Mouchotta, ktorý zmizol v priebehu boja, kedy ho mal Clostermann kryť, pretože bol jeho číslo. V dôsledku sporov s niektorými letcami zo základne Biggin Hill, požiadal o preloženie k 602. peruti, v ktorej slúžili esá ako Alan Deere, či Adolph G. Malan.

Jednotka operovala zo základne britského námorníctva v Scapa Flow. Väčšinu jej operačných cieľov tvorili odpaľovacie rampy pre strely V-1 na francúzskom pobreží. Jeho jednotka sa zúčastnila leteckého krytia operácie Overlord. Sám Clostermann pristál ako jeden z prvých Francúzov na vyloďovacej pláži vo Francúzsku 18. júna 1944. Onedlho na to mu bolo za zásluhy udelené D.F.C.. Krátko po tom bol po odlietaní potrebného počtu operačných letov prevelný na veliteľstvo Francúzskych vzdušných síl.

Do boja sa vrátil až v decembri 1944, kedy začal lietať v rámci 274. perute na lietadlách Hawker Tempest Mk.V. Jednotka pod jeho vedením vybojovala viacero vzdušných bojov s najnovšími nemeckými stíhacími strojmi, vrátane prúdových Messershmittov Me 262, nad severným Nemeckom. Podnikla taktiež mnoho prepadov železničných transportov a letísk, pričom mala v dôsledku veľkej koncentrácie nemeckej protilietadlovej obrany pomerne veľké straty. 24. marca 1945 bol pri plnení bojových úloh Clostermann zranený paľbou nemeckého flaku do nohy, následne bol nútený núdzovo pristáť so svojim strojom „na brucho“, čo si vyžiadalo týždeň hospitalizácie.

8. apríla sa stal veliteľom 3. perute RAF a onedlho i celého 122. krídla. Kvôli svojim zlým hodnoteniam však nikdy nezískal D.S.O.. Po skončení vojny bol 27. júla 1945 demobilizovaný.

Počas vojny celkovo odlietal 432 misií, získal 23 potvrdených víťazstiev (niektoré pramene hovoria tiež o 29 či 33 zostreloch, ktoré pravdepodobne zahrňujú aj niekoľko lietadiel zničených na zemi), 5 nepotvrdených. Na zemi zničil 225 nákladných vozidiel, 72 lokomotív, 5 tankov a 2 torpédové člny. Niektoré súčasné výskumy poukazujú, že možno zostrelil iba 11 či 18 lietadiel. Počas vojny v Alžírsku v rokoch 1956 - 1957 bol opäť povolaný medzi záložných letcov.

Po vojne Clostermann napísal veľmi úspešnú knihu memoárov z vojny Veľký cirkus (francúzsky: Le Grand Cirque). Mnohými odborníkmi ale i spisovateľmi ako bol napríklad William Faulkner, je považovaná za jednu z najhodnotnejších kníh venovaných leteckým bojom počas druhej svetovej vojny. Kniha bola znovu vydaná v roku 2004. Druhou, menej známou knihou je dielo Ohne v oblakoch (Feu du Ciel) (1957), ktorá je zaujímavou zbierkou príbehov o letcoch z oboch strán frontov druhej svetovej vojny. Niektorí knihe vytýkajú, že je obohatená o niekoľko vymyslených faktov.

V mierovom povojnovom živote sa Clostermann uchytil ako inžinier. Podieľal sa na vytvorení firmy Reims-Aviation, propagoval tiež produkty firmy Cessna a pracoval i pre Renault. Paralelne s tým bol úspešný aj na politickej scéne, kde bol viackrát zvolený za člena parlamentu medzi rokmi 1946 a 1969. Clostermann bol rovnako i vychýrený športový rybár.

Počas vojny o Falklandy, v roku 1982 sa verejne pochvalne vyjadril o odvahe argentínskych letcov. Tieto výroky však mnohí spájajú s tým, že väčšina z nich absolvovala výcvik vo Francúzsku ako aj s jeho protianglickými náladami. Rovnako kontroverzné boli jeho protivojnové stanoviská počas vojny v Perzskom zálive v roku 1991.

Zomrel 22. marca 2006 v Montesquieu-des-Albères na juhozápade Francúzska.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]