Pigment (maliarstvo)

Ako pigment alebo prášková farba sa v maliarstve označuje prírodná alebo umelá prášková farebná substancia, nerozpustná vo vodových alebo olejových spojivách. Organické pigmety sú farby rozpustené vo vode, liehu alebo v olejoch, ktorými sa zafarbí substrát, t. j. niektorý z neutrálnych, najčastejšie bielych nerastných pigmentov (barit, krieda, kaolín alebo sadra). Prírodné organické pigmenty sa pripravujú z rastlinných alebo živočíšnych farbív (kvety šafranu, brazílsky purpur, karmín) alebo sa vyrábajú synteticky.

Syntetické organické pigmenty[upraviť | upraviť zdroj]

Syntetické organické pigmenty sú uhlíkaté zlúčeniny, ktoré sa vyrábajú z ropy, kyselín a iných chemikálií, väčšinou pôsobením vysokej teploty alebo tlaku. Postupy ich priemyselnej výroby boli objavené po roku 1860, ktorý sa pokladá za začiatok éry moderných spotrebiteľských farieb.

Rozdelenie pigmentov[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa zrnitosti[upraviť | upraviť zdroj]

veľmi malé zrno: do 1 μm
malé zrno: 1 – 2 μm
stredne veľké zrno: 2-5 μm
veľké zrno: 5 – 10 μm
veľmi veľké zrno: nad 10 μm

Podľa farby[upraviť | upraviť zdroj]

	Biele pigmenty	Žlté pigmenty	Červené pigmenty
Anorganické	barytová beloba olovená beloba zinková beloba titánová beloba krieda sadra hlinka litopón diatomit kaolín	oker siena umbra marsova žlť kadmiová žlť kobaltová žlť (aureolin) neapolská žlť chrómová žlť stronciová žlť zinková žlť olovo-cínová žlť žltý ultramarín (barytová žlť, citrónová žlť) masikot auripigment (orpigment) realgár	kadmiová červeň rumelka (cinabarit, cinnabarit) mínium marenový lak karmínový lak (košenilový lak) dračia krv (indický cinabarit) realgár litargit (červený pigment oxidu olovnatého) Červené hlinky pozuola červený bolus benátska červeň anglická červeň indická červeň kaput mortuum marsova oranž marsova červeň
Organické		indická žlť hansa žlť
Rastlinné farbivá		stil de grain (giallo santo) šafranová žlť arzika žltý lak gumiguta akaroidová živica
	Modré pigmenty	Zelené pigmenty	Hnedé pigmenty
	kobalt (kobaltová modrá) coelinová modrá (coeruleum) kobaltová fialová tmavá kobaltová fialová svetlá pruská modrá ultramarín ultramarín prírodný (lapis lazuli) azurit umelý azurit (horská modrá) indigo fluorit vivianit	zelená hlinka chrómová zeleň guignetova zeleň kobaltová zeleň schweinfurtská zeleň malachit medenka atakamit chryzokol konichalcit seladonit	kasselská hneď (kolínska hneď, mahagónová hneď, rubensova hneď) asfalt sépiová hneď limonit (hnedeľ) bister umbra (hneď jelenia, hneď gaštanová, palená,)
	Čierne pigmenty
	železitá čerň (marsova čerň) kobaltová čerň grafit bridlicová čerň uhlíková čerň

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

G. Buxbaum, G. Pfaff (Hrsg.): Industrial Inorganic Pigments, 3. Auflage, Wiley-VCH, Weinheim 2005
DIN Deutsches Institut für Normung e.V. (Hrsg.): DIN-Taschenbuch 157: Farbmittel 2. Pigmente, Füllstoffe, Farbstoffe. Beuth Verlag GmbH, Berlin/Wien/Zürich, 3. Aufl. 1997
W. Herbst, K. Hunger: Industrial Organic Pigments – Production, Properties, Applications. 3. Auflage, Wiley-VCH, Weinheim 2004
Karin Lutzenberger: Künstlerfarben im Wandel – Synthetische organische Pigmente des 20. Jahrhunderts und Möglichkeiten ihrer zerstörungsarmen, analytischen Identifizierung, Herbert Utz Verlag, München 2009, ISBN 978-3-8316-0903-1
Gerhard Pfaff: Perlglanzpigmente, Chemie in unserer Zeit, VCH Verlagsgesellschaft mbH, Januar 1997
H. Smith (Hrsg.): High Performance Pigments. Wiley-VCH, Weinheim 2002
Temple C. Patton (Hrsg.): Pigment Handbook in 3 Bänden. A Wiley-Interscience Publication, New York London Sydney Toronto 1993
Kurt Wehlte: Werkstoffe und Techniken der Malerei, Otto Maier Verlag, Ravensburg 1967, ISBN 3-473-48359-1
Gewerbemuseum Winterthur und Stefan Muntwyler (Hrsg.): Farbpigmente · Farbstoffe · Farbgeschichten. Das Buch über Pigmente und Farbstoffe. Ihre Herkunft, Herstellung und Anwendung, 2010, Winterthur: Alata, ISBN 978-3-033-02349-9
Georg Zerr: Handbuch der Farbenfabrikation. Berlin 1922

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pigment (maliarstvo)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]