Piktorializmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Piktorializmus je fotografický smer, ktorý sa objavil okolo roku 1885 a usiloval sa o priblíženie fotografie k maľbe alebo grafike. Najväčší rozmach dosiahol na začiatku 20. storočia a začal ustupovať po roku 1914 v súvislosti s nástupom modernizmu.

Názov tohoto umeleckého smeru prvýkrát použil Henry Peach Robinson v práci Pictorial Effect in Photography, ktorá bola vydaná v Londýne v roku 1869. Charakteristickým znakom piktorializmu bolo zhotovovanie fotografií procesmi ušľachtilých tlačí a používanie mäkko kresliacich objektívov a predsádok.

Piktorializmus je možné členiť podľa vývojových období na anglický, impresionistický, secesný a puristický.

Vývojové fázy piktorializmu[upraviť | upraviť zdroj]

Anglický piktorializmus[upraviť | upraviť zdroj]

Predstaviteľmi anglického piktorializmu boli Oscar Gustave Rejlander, Henry Peach Robinson a Júlia Margaret Cameronová. Námetom boli portréty, figurálne alegórie a umelo vytvárané scény. Autori používali techniku fotomontáže (Rejlander, Robinson) a objektivy s mäkkou kresbou (Cameronová).[1]

Impresionistický piktorializmus[upraviť | upraviť zdroj]

George DavisonCibuľové pole (1890)

George Davison v roku 1890 vytvoril snímku nazvanú Cibuľové pole (The Onion Field), bez ostrých kontúr na drsnom papieri, takže vyvolával dojem, že ide o maľbu. Býva považovaná za prvú impresionistickú fotografiu.[2][3]

Davison našiel ďalších nasledovníkov, ktorí ďalej znižovali ostrosť svojich fotografií použitím nekorigovanej optiky alebo špeciálnych objektívov alebo predsádzok vytvárajúcich neostrú kresbu, prípadne neostrosti dosahovali nanesením vazelíny na objektív, zámerne nepresným zaostrením alebo pohybom fotografického prístroja počas expozície. Impresionistickí piktorialisti sa inšpirovali impresionizmommaliarstve s cieľom zobraziť nielen prostú realitu, ale tiež svetlo, náladu, atmosféru, a dosiahnuť kvality umeleckého diela, čo bolo v rozpore s dovtedajším poňatím fotografie s ostrou kresbou a prirodzenou tonalitou. Roku 1892 sa odštiepila skupina fotografov v čele s Davisonom od Fotografickej spoločnosti. Členmi Fotografickej spoločnosti zostali prevažne fotografi s vedeckým zameraním. Nový spolok, The Linked Ring Brotherhood, združoval britských fotografov s výtvarným zameraním v štýle impresionistického a secesného piktorializmu, a počas troch rokov sa rozrástol o významných fotografov z Francúzska, Nemecka, Rakúska a Spojených štátov.[4]

Ďalší autori, napr. Robert Demachy alebo Constant Puyo, navyše začali od roku 1895 využívať už skôr známu techniku ušľachtilej tlače, najmä uhľotlač, olejotlače a gumotlače, často s prímesami farebných pigmentov, a spolu s ručnými zásahmi do snímok vytvárali fotografie iba ťažko rozoznateľné od maľby.[5]

Secesný piktorializmus[upraviť | upraviť zdroj]

Secesný piktorializmus vychádzal zo secesie a symbolizmu. Charakteristickým znakom bola predovšetkým mäkká kresba a použitie ušľachtilých tlačí. Mnohí autori sa však nevyhýbali ani ručným zásahom do negatívov alebo pozitívov. Niektorí fotografi boli ovplyvnení súčasne alebo postupne impresionizmom i secesiou. Rovnako secesní piktorialisti boli členmi spolku The Linked Ring Brotherhood. Predstaviteľmi secesného piktorializmu boli Hugo Erfurth, Alfred Stieglitz, Edward Steichen, Frank Eugene, Clarence H. White,[6] z českých fotografov Vladimír Jindřich Bufka[7] a František Drtikol.[8]

Puristický piktorializmus[upraviť | upraviť zdroj]

Pre puristický piktorializmus bolo príznačné používanie prostriedkov zmäkčujúcich fotografický obraz s cieľom vystihnúť atmosféru motívu. Požívali sa mäkko kresliace objektívy a špeciálne predsádky, uplatňovalo sa protisvetlo, svetelné kontrasty, zámerná neostrosť, neobvyklá svetelná atmosféra a šerosvit. Snímky pôsobili mlhavým, rozplývavým „impresionistickým“ dojmom.[9][10]

Významní predstavitelia piktorializmu[upraviť | upraviť zdroj]

Veľká vlna, Gustave Le Gray - 1857
Clarence H. White (1871-1925): Dažďové kvapky (1903)
Hugo Henneberg (1863–1918): Motív z Pomoranska, 1895-96, vytlačené 1902
Hans Watzek (1848–1903): Ovce, 1901
Kazuma Ogawa alias Ogawa Isshin (1860-1928): Samuraji v historickej výzbroji, okolo 1880

Fotografické techniky[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. HLAVÁČ, Ĺudovít. Dejiny fotografie. Martin : Osveta, 1987. S. 92-84.
  2. HLAVÁČ, s. 183.
  3. GERNSHEIM, Helmut. Creative photography. New York : Dover Publications, 1991. Dostupné online. ISBN 0-486-26750-4. S. 122 - 123. (anglický)
  4. HLAVÁČ, s. 183–184.
  5. HLAVÁČ, s. 185–187.
  6. HLAVÁČ s. 201, 202, 205-207.
  7. Vladimír Jindřich Bufka [online]. Moravská galerie, [cit. 2009-06-07]. Dostupné online.
  8. BURGUS VLADIMÍR, Braný Antonín. František Drtikol. Praha : Odeon, 1989. ISBN 80-207-0648-8. S. 46.
  9. Branč, Neostrá fotografie na přelomu století, ITF Opava.
  10. SCHEUFLER, Pavel. Český piktorialismus 1895–1928 [online]. [Cit. 2009-05-25]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • HLAVÁČ, Ĺudovít. Dejiny fotografie. Martin : Osveta, 1987.
  • WARREN, Lynne. Encyclopedia of Twentieth-Century Photography. New York : Routledge, 2006. S. 1262–1266.
  • SCHLEGEL, Franz-Xaver. Das Leben der toten Dinge – Studien zur modernen Sachfotografie in den USA 1914–1935. Stuttgart : [s.n.], 1999. ISBN 3-00-004407-8. (nemecky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Piktorialismus na českej Wikipédii.