Pinka severská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pinka severská

samec vo svadobnom šate
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Fringilla montifringilla
Linnaeus, 1758
Synonymá
ikavec, pinka severská, ikavec severný, pinka ikavec, pinka ikavá,

Mapa rozšírenia pinky severskej
      Hniezdiaca, výskyt v letnom období
      Hniezdiaca, celoročný výskyt
      Nehniezdiaca
      Na potulkách (závislosť na sezóne nejasná)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Pinka severská (iné názvy: ikavec, pinka ikavec, pinka ikavá, ikavec severný, pinka severská[2]; Fringilla montifringilla) je malý spevavec z čeľade pinkovitých. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov pinka severská patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, podľa prieskumov v rokoch 1980 – 2013 stavy v Európe mierne poklesli.[1] Podľa výsledkov paneurópskeho sčítania bežných druhov vtákov má trend hýľa obyčajného v Európe za roky 1980  – 2017 mierny pokles[3].

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dĺžka tela: 14 – 17 cm
  • Rozpätie krídel: 25 – 28 cm
  • Hmotnosť: 22 – 27 g

Pinka ikavec je rovnako veľká ako jej hojnejšia príbuzná pinka obyčajná (pinka lesná). Má štíhle telo, pomerne dlhý chvost a krátky špicatý zobák. Samec vo svadobnom šate má šedú až čiernu hlavu, zátylok, chrbát, chvost a krídla s dvomi viditeľnými pruhmi. Hruď je oranžová, brucho biele, zobák a končatiny žltkasté, na bokoch má hnedé škvrny. V prostom šate je sfarbený podobne ako samička, ktorá má hlavu a chrbát oranžovú s čiernymi škvrnkami. Od pinky obyčajnej ju spoľahlivo rozoznáme vďaka oranžovej hrudi a tmavému chrbátu.

Pinka ikavec žije v kŕdľoch, často v spoločnosti piniek lesných. Ide o veľmi zdatného letca.

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Spev

14 s., Rusko

Vábenie "džííp"

36 s., Slovensko, na pozadí spieva drozd čierny.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Pinka severská hniezdi na území tiahnúcom sa od Britských ostrovov a Škandinávskeho polostrova po Estónsko a Kamčatku. Prezimovať odlieta do strednej a južnej Európy, severnej Afriky, Pakistanu, Indie, Číny a Japonska. Súčasná európska populácia má približne 25 – 43 miliónov jedincov.

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku sa vyskytuje pravidelne ako zimný hosť v čase od októbra do apríla. Každoročne na Slovensku prezimuje približne 300 000 – 2 000 000 jedincov.[4] Vo veľkých, po niektoré roky aj niekoľkotisícových kŕdľoch sa zdržiavajú pinky v bučinách, kde sú ich obľúbenou potravou bukvice.[5] Zimovanie bolo zistené v 76,70 % mapovacích kvadrátov.

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdi predovšetkým v otvorených ihličnatých, brezových a bukových lesoch, na lesných čistinách a burinatých lokalitách.

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdo si stavia najčastejšie na ihličnatých drevinách. Vďaka jeho zamaskovaniu lišajníkom, kôrou a trávami je zväčša dobre ukryté. V priebehu mája až júla doňho kladie 3 – 8 bielych vajíčok s čiernymi škvrnkami, na ktorých samička sedí 11 – 12 dní.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

V severských oblastiach sa živí cez leto drobným hmyzom, húsenicami, motýlikmi a inými bezstavovcami, cez zimu semenami rastlín a stromov.[6]

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 300 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[7]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b IUCN Red list 2021.2. Prístup 20. novembra 2021.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-14]. Dostupné online.
  3. Species trends of Fringilla montifringilla (Brambling) [online]. pecbms.info, [cit. 2021-11-20]. Dostupné online. (En)
  4. pinka severská (ikavec) [online]. SOS/BirdLife Slovensko, © 2007-10, [cit. 2013-10-16]. Dostupné online.
  5. TASR. Zimovať k nám už prileteli pinky a ďalšie severské vtáky. SME (Bratislava: Petit Press a.s.), 2005-11-02. Dostupné online [cit. 2013-10-15]. ISSN 1335-4418.
  6. VILČEK, František. Naše vtáky. Bratislava : Obzor, 1974. Kapitola 143. Pinka severská (ikavec).
  7. Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pěnkava jikavec na českej Wikipédii.