Pioneer 11

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
1973-019A – Pioneer 11
Prevádzkovateľ: USA, NASAAmes Research Center
Výrobca: USA, TRW
Typ misie: planetárna sonda
Dátum štartu: 6. apríl 1973
Kozmodróm: Eastern Test Range
Nosná raketa: Atlas Centaur D1-A Burner 2
Zánik: -
NSSDC ID: 1973-019A
Kat. číslo: 6421
Hmotnosť: 259 kg
uprav

Pioneer 11 (alternatívne názvy Pioneer G a Pioneer-Saturn) je americká planetárna sonda, určená na prieskum Jupitera, Saturnu a vonkajších oblastí Slnečnej sústavy. Rotáciou stabilizovaná sonda nesie prístroje na meranie magnetických polí, slnečného vetra, kozmického žiarenia a mikrometeoroidov a to:

  • trojosí héliový magnetometer;
  • súbor piatich detektorov na meranie zloženia a energetického spektra nabitých častíc;
  • štyri ďalekohľady na detekciu meteoroidov a asteroidov;
  • impaktný plynový detektor mikrometeoroidov s hmotnosťou väčšou ako 1 ng;
  • súbor piatich detektorov na registráciu nabitých častíc v radiačných pásoch Jupitera a Saturnu;
  • súbor siedmich Geigerových detektorov na detekciu kozmického žiarenia;
  • súbor troch polovodičových detektorov kozmického žiarenia;
  • analyzátor plazmy na meranie jej teploty a iónového zloženia;
  • ultrafialový fotometer na štúdium chemického zloženia atmosfér Jupitera a Saturnu;
  • rastrujúci fotopolarimeter na snímkovanie Jupitera, Saturnu, ich mesiacov a zodiakálneho svetla v dvoch farbách;
  • dvojkanálový infračervený rádiometer na meranie teplôt a chemického zloženia atmosféry planét a povrchu mesiacov.
Doštička na palube sondy nesie posolstvo pre prípadné mimozemské civilizácie. Zobrazuje muža a ženu a udáva polohu Zeme v Galaxii vzhľadom k niekoľkým pulzarom.

Väčšina prístrojov a elektronického vybavenia sondy je umiestnená v šiestich skriniach, tvoriacich trup sondy tvaru nízkeho šesťbokého hranolu. Na jeho hornej podstave je umiestená veľká parabolická anténa s priemerom 2,74 m slúžiaca na spojenie s pozemskými stanicami. Elektrickú energiu dodávajú štyri rádioizotopové generátory SNAP-19 s maximálnym výkonom 155 W, zavesenými po dvojiciach na dvoch výklopných ramenách. Pre dolaďovanie orientácie a korekcie dráhy je vybavená šiestimi malými raketovými motorčekmi. Na boku jednej skrine s elektronikou je umiestnená plaketa s posolstvom iným civilizáciám, ktorú navrhol Carl Sagan.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Po štarte zo Zeme prekonala sonda Pioneer 11 ako druhé pozemské teleso pás asteroidov. Vzhľadom na to, že jej predchodkyňa, sonda Pioneer 10, preletela radiačnými pásmi Jupitera bez poškodenia a splnila všetky úlohy pri pozorovaní Jupitera a jeho mesiacov, bolo začiatkom roka rozhodnuté, zacieliť sondu Pioneer 11 bližšie k planéte a využiť gravitačného manévru v jeho blízkosti na zacielenie ďalšieho letu k planéte Saturn. Potrebná korekcia dráhy sa uskutočnila 19. apríla 1974.

Pozorovanie planéty Jupiter a jej okolia sa začalo 25. novembra 1974. K najväčšiemu priblíženiu k Jupiteru došlo 3. decembra 1974, keď sonda preletela vo výške iba 42 828 km nad hladinou mrakov. Pozorovanie planéty Jupiter a jej okolia skončilo 9. decembra 1974.

Po štyriapolročnom prelete medziplanetárnym priestorom dorazila sonda Pioneer 11 ako prvé ľudskou rukou vyrobené teleso do oblasti Saturnu. Štúdium tejto planéty a jej okolia sa začalo 2. augusta 1979. Po riskantnom, ale úspešnom prelete rovinou Saturnových prstencov 31. augusta 1979 (hrozilo možné nebezpečenstvo zrážky s časticami týchto prstencov, ktoré mohli sondu ťažko poškodiť) sonda v ten istý deň preletela pericentrom saturnocentrickej dráhy vo výške 21 400 km nad hladinou mrakov. Sledovanie planéty sonda ukončila 15. septembra 1979.

Priblíženie k ďalším planétam Slnečnej sústavy už nebolo možné. Sonda 23. februára 1990 prekročila dráhu planéty Neptún, ale tá sa nachádzala na inom mieste priestoru.

Vzhľadom na slabnúce energetické zdroje sondy s ňou NASA ukončila pravidelné spojenie 30. septembra 1995. Posledné slabé signály boli ešte zachytené v novembri toho istého roku. V tej dobe sa Pioneer 11 nachádzal za dráhou Pluta a mieril k hviezde λ Aql v súhvezdí Orla. K nej by mala sonda doraziť asi za 4 milióny rokov.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]