Pipin III.
| Pipin III. Krátky | |
| majordóm a neskôr franský kráľ | |
 | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Karolovci |
| Panovanie | 751 - 768 |
| Korunovácia | 28. jún 754 |
| Predchodca | Childerich III. alebo Karol Martel |
| Nástupca | Karol Veľký a Karloman I. |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 715 Jupille (blízko dnešného Liège),[1] Franská ríša |
| Úmrtie | 24. september 768 Saint-Denis, Franská ríša |
| Pochovanie | Bazilika Saint-Denis |
| Rodina | |
| Manželka | |
| Potomstvo |
Karol Veľký Karloman Gizela Franská Chrothais Adelaida |
| Otec | Karol Martel |
| Matka | Rotruda Trevírska |
| Odkazy | |
 | Pipin III. (multimediálne súbory na commons) |
Pipin III., nazývaný Krátky alebo Malý (* 715, Jupille, Franská ríša – † 24. september 768, Saint-Denis) bol franský majordóm a neskôr v rokoch 751 až 768 kráľ Frankov. Bol to syn Karola Martela a otec Karola Veľkého.
Otcovo dedičstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Tesne pred svojou smrťou rozdelil Pipinov otec Karol Martel, faktický vládca franskej ríše, merovejské kráľovstvo na dve sféry vplyvu pre svojich synov. Starší Karloman získal Austráziu, Alemaniu a Durínsko, mladší Pipin Neustriu, Burgundsko a Provensalsko. Najskôr ale museli bratia uhájiť svoje dedičstvo pred nevlastným bratom Grifom, ktorého nechali zavrieť do kláštora. Aby ich mocenský vzostup príliš nedráždil okolie, dosadili na trón bábkového merovejovca Childericha. Ten mal ich správcovstvu punc oficiality.Spolupráca oboch bratov bola ukončená odchodom Karlomana do kláštora a predaním jeho území Pipinovi. Nie je ale známe, nakoľko bola bratská spolupráca iba zdanlivá a odchod Karlomana do kláštora dobrovoľným.
Franský kráľ[upraviť | upraviť zdroj]
Pipinovi prestal stačiť titul majordóma. Jeho rodina už dlho vládla kráľovskou mocou, kráľovský titul jej však nenáležal. Nárok naňho podložil Pipin odpoveďou pápežovi na otázku, či je správne, aby vo Francúzku bol kráľom ten, kto v skutočnosti moc nedrží. Preto v odpovedi stálo, že správne je, aby kráľom bol ten, kto moc má. Roku 751 sa teda Pipin nechal v Soissons korunovať kráľom (Rex franconum) a posledného merovejského panovníka poslal i so synom do kláštora. Začiatkom roku 754 pricestoval do Francúzska pápež Štefan II., ohrozovaný v Ríme Longobardmi. 28. júna 754 za prísľub podpory, korunoval v bazilike Saint-Denis pápež Pipina a jeho dvoch synov Karlomana a Karol za kráľa. V rokoch 755-756 potom Pipin Longobardom v severnom Taliansku naozaj porazil a znovudosadil pápeža. Daroval mu tiež rozsiahle územia v strednom Taliansku, ktoré sa stali základom pápežského štátu.
Pred svojou smrťou rozdelil ríšu medzi svojich dvoch synov Karola a Karlomana. Zomrel 24. septembra 768 a bol pochovany v bazilike Saint-Denis.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pipin III.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ WENZLER, Claude. Kings of France. [s.l.] : Ouest-France Livres, 1995. S. 13. (anglicky)
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- DRŠKA, Václav. Pipinovo království. Historický obzor, 2000, 11 (5/6), s. 106-108. ISSN 1210-6097
- JAMES, Edward: Frankové. Lidové noviny, Praha 1997. ISBN 80-7106-200-6
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Pipin III. Krátký na českej Wikipédii a Pépin le Bref na francúzskej Wikipédii.