Place d’Italie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Place d’Italie

Place d’Italie (Talianske námestie) je námestie v Paríži. Nachádza sa v 13. obvode.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Na kruhové námestie s priemerom 200 metrov smeruje Avenue des Gobelins, Avenue de la Sœur-Rosalie, Boulevard Auguste-Blanqui, Rue Bobillot, Avenue d’Italie, Avenue de Choisy, Boulevard Vincent-Auriol, Rue Godefroy a Boulevard de l’Hôpital. Esplanáda pozdĺž obchodného centra Italie 2 bola v roku 1995 premenovaná na Place Henri-Langlois.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Námestie vďačí svojmu názvu blízkosti Avenue d’Italie, ktorá bola východzím bodom cesty z Paríža do Talianska. Až do prestavby Paríža pod vedením baróna Haussmanna tu bolo malé námestie z roku 1760 s pevnosťami, ktoré boli súčasťou mestských hradieb nazvaných Fermiers généraux, ktoré oddeľovali od Paríža mesto Gentilly. Tieto dve stavby boli vypálené v roku 1789 a zbúrané v roku 1877. Pripojenie okolitých obcí k Parížu v roku 1860 umožnilo vybudovať veľké okrúhle námestí podľa vzoru Place de l’Etoile.

Podľa projektu Italie 13 zo 60. rokov 20. storočia sa námestie malo stať centrom mrakodrapov pozdĺž Avenue d'Itálie po celej svojej dĺžke, so stavbou Tour Apogée vyššou než Tour Montparnasse. Neďaleko námestia vzniklo šesť asi 100 m vysokých mrakodrapov. V roku 1975 bol projekt z väčšej časti zrušený. Na mieste určenom pôvodne pre Tour Apogée stojí od roku 1992 obchodné centrum Italie 2, ktoré navrhol architekt Kenzo Tange (19132005). Zahŕňa kancelárie, hotel, obchody a veľký audiovizuálný komplex Grand Écran Italie.

Námestie dnes[upraviť | upraviť zdroj]

Námestie tvorí prirodzené centrum 13. obvodu a je významným dopravným uzlom pre cestnú dopravu, autobusovú dopravu a tri trate metra. Pod námestím sa nachádza rovnomenná stanica metra. Na povrchu sa stretávajú cesty spájajúce centrum s predmestím a štvrť Montparnasse s pravým brehom.

Významné stavby[upraviť | upraviť zdroj]

  • Radnica 13. obvodu
  • Uprostred námestia je square. Čelom k Avenue d’Italie je pomník maršala Alphonse Juina (18881967) z roku 1983.
  • Dva vchody do metra, ktoré vytvoril Hector Guimard, sú od roku 1978 na zozname historických pamiatok.
  • V záhrade pred radnicou je socha Návrat márnotratného syna z roku 1964 od Ossipa Zadkina.
  • V južnej časti námestia je jedno z najväčších obchodných centier v Paríži, ktorého súčasťou bolo i najväčšie multikino v Paríži (dnes zatvorené) Grand Écran Italie.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°49′53″S 2°21′20″V / 48,83142°S 2,35556°V / 48.83142; 2.35556

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Place d'Italie na českej Wikipédii.