Place des Vosges

Súradnice: 48° 51′ 20″ s.š., 2° 21′ 56″ v.d.

Place des Vosges [plas de voʒ], (Vogézske námestie), pôvodne Place Royale (Kráľovské námestie) je jedno z najstarších plánovaných námestí v Paríži o rozmeroch 140 x 140 m. Dal ho postaviť kráľ Henrich IV. v rokoch 1605 – 1612 podľa plánov architektov Clauda Chastillona a Louisa Métezeau.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Place des Vosges je prísne pravidelné štvorcové námestie v pôvodnej štvrti Marais, blízko Place de la Bastille. Nachádza sa na hraniciach 3. a 4. obvodu a administratívne spadá do mestských štvrtí Arsenal a Archives. Okrem modernej parkovej úpravy a zelene si zachovalo pôvodný ráz. Viac menej jednotná podoba 36 trojpodlažných domov s priechodným podlubím po všetkých štyroch stranách sa stala vzorom pre veľa ďalších miest a silne ovplyvnila európsku architektúru. Stred námestia má parkovú úpravu a je pomerne uzatvorený, bez prechádzajúcej automobilovej premávky. Uprostred je fontána a jazdecký pomník kráľa Ľudovíta XIII. z roku 1639.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Na mieste dnešného námestia stál pôvodne kráľovský paláce Tournelles, ktorý bol po paláci na ostrove Cité, Louvri a neďalekom paláci Saint-Pol štvrtým kráľovským palácom v Paríži. Palác dala po smrti svojho manžela, kráľa Henricha II., v roku 1559 zbúrať Katarína Medicejská. Miesto potom slúžilo ako konský trh a až kráľ Henrich IV. tu v roku 1605 dal vymerať a rozpredať parcely.

Paláce okolo námestia sa v tomto prípade nazývajú pavilóny. Iné označenie hôtels, ako sa všeobecne nazývajú mestské paláce šľachty, mešťanov a kráľovských úradníkov pre odlíšenie od palais, čo bolo označenie palácov príslušníkov kráľovského rodu. Uprostred južného frontu stojí Kráľov pavilón (Pavillon du Roi) a oproti v severnom rade Kráľovnej pavilón (Pavillon de la Reine). Mnohé domy majú vlastné pomenovanie podľa svojich vtedajších majiteľov. Námestie bolo dokončené v roku 1612 a stalo sa vzorom i pre iné parížske námestia, napr. Place Vendôme. Súčasný názov námestia bol prvý raz použitý v roku 1800 na počesť departementu (Vosges), ktorý ako prvý zaplatil novo predpísané dane. Ale meno námestia sa časom niekoľkokrát menilo. Až od roku 1870 sa definitívne ustálil dnešný názov.

Domy na námestí prešli podobným vývojom ako iné mestské paláce v miestnej štvrti. Počas Francúzskej revolúcie bolo veľa domov skonfiškovaných a ich majitelia emigrovali, iní skončili pod gilotínou. Niektoré paláce boli rozpredané remeselníkom a obchodníkom a budovy boli premenené na dielne, sklady, obchody a byty či sa tu usídlili úrady. Nasledujúce 19. storočie sa prejavilo najmä na vnútorných, často veľmi nešetrných prestavbách palácov. Vonkajší vzhľad fasád smerujúcich na námestie však zostal až na drobné výnimky zachovaný.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Václav Fiala, Umělecká Paříž, Praha, Lidové noviny 2002, ISBN 80-7106-418-1, s. 162 – 163
Danielle Chadych, Le Marais. Évolution d'un pyasage urbain, Paris, Parigramme 2005, ISBN 2-84096-188-1, s. 476 – 509