Plameňovoionizačný detektor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Plameňovoionizačný detektor

Je tvorený miniatúrnym horákom, v ktorom je spaľovaná zmes vodíka a vzduchu; v ňom je vyvedený i výstup z chromatografickej kolóny. Proti ústiu horáka je umiestená kovová elektróda válcového tvaru, na ktorej je zo zdroja vložené napätie asi 300 V, vlastný horák je uzemnený. Ak do plameňa prichádza iba nosný plyn, je množstvo nabitých častíc vznikajúcich pri horení zanedbateľné. Medzi horákom a elektródou prechádza veľmi nízky zvyškový prúd 10^-9-10^-12 A.

Pokiaľ je v plameni spálená látka vystupujúca z chromatografickej kolóny, počet jónov sa zvýši a hodnota prechádzajúceho prúdu vzrastie. Veľkosť signálu závisí na detektora jeho typu a koncentrácii detegovanej látky. Výhodou je veľká univerzálnosť, poskytuje odozvu na väčšinu organických zlúčenín. V plameni vznikajú jóny a elektróny Odozva detektora je úmerná počtu efektívnych C atómov; táto odozva klesá s rastúcou substitúciou. Signál neposkytujú : vodík, dusík, voda, sulfán, amoniak, oxid uhličitý a kyselina mravčia.