Plastový laminát

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Plastový laminát alebo laminovaný/laminátový plast, známy aj pod názvom Formica, je hybridný materiál vyrobený z rôznych plastických živíc v kombinácii s bavlnenými, sklenenými látkami alebo papierom, ktoré tvoria spevňujúci článok laminovaného plastu. V podstate sa správajú ako oceľová výstuž v železobetóne. Laminovaný plast sa väčšinou vyrába ako pevná a zároveň plastická platňa, ale keďže dnes našiel uplatnenie nielen ako obkladový, ale aj ako dekoratívny či už exteriérový alebo interiérový materiál, jeho tvarovanie je naozaj ľubovoľné. Patrí medzi veľmi ľahko spracovateľné materiály.

V závislosti od druhu použitej spevňujúcej látky, získava laminovaný plast rôzne vlastnosti:
Laminovaný plast sa používa pre bytové aj priemyselné výrobky, napr.: kuchynské pulty, dosky stolov, skrinky, doplnky, obkaldové dosky..., ložiská, podložky, tesnenia, remenice, svorkovnice
Výhody:
  • vynikajúce izolačné vlastnosti
  • odolnosť voči väčšine chemikálií a roztokov
  • ľahko spracovateľný
  • odolnosť voči vlhkosti
  • odolnosť voči poškriabaniu, opotrebovaniu
Dosky laminovaného plastu sú vyrobené z troch vrstiev:
-spodná vrstva je z hnedého papiera potiahnutá fenolovou živicou
-stredná vrstva sa skladá z papiera ozdobeného požadovaným vzorom ( textilný vzor, imitácia kovu, dreva, kameňa, ornament... ) a je potiahnutá melamínovou živicou
-vrchnú vrstvu tvorí melamínová živica

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Laminovaný plast sa spočiatku používal ako izolačný materiál pre priemyselné produkty. Jeho vynájdenie je pripisované dvom inžinierom - Herbert A. Faber a Daniel S. O'Connor. Na začiatku 19.[chýba zdroj]storočia spolupracovali na výrobe izolačného materiálu a fenolovej laminovanej živice, ktorá bola toho času vyvíjaná belgickým chemikom - Leo Baekeland. Baekeland vytvoril prvý dokonale syntetický plast - bakelit. Bakelit bol odolný voči teplu, vode, chemikáliám, elektrickému prúdu a mohol nahradiť tvrdú gumu a šelak ako elektrickú izoláciu. Baekeliho mnohé experimenty zahŕňali stláčanie impregnovaného papiera s bakelitovou živicou pod tvárnicou pri vysokom tlaku a teplote, teda v procese známom ako teplom tvrditeľný. Faber a O'Connor pracovali podobným spôsobom. V roku 1913 sa uchádzali o patent na ploché laminované platne vyrobené z bakelitu a papiera. V tom istom roku si založili vlastnú spoločnosť - Formica Insulting Company v štáte Ohio. Táto spoločnosť vyrábala obruče a rúry z plastického laminátu pre účely elektrickej izolácie. Laminovaný plast sa používal aj v rádioprijímačoch, v komerčnej plavbe a námorníckych plavidlách na odizolovanie kotúčov, ladičov a iných lodných častí. Avšak pre svoje dekoračné vlastnosti mohol začať byť používaný aj v iných sférach ľudského života. V roku 1927 Faber a O'Connor objavili, že pridaním dekoratívneho papiera prostredníctvom litografického tlačiaceho procesu, môže byť ich laminát vyrábaný so vzorom, ktorý imituje drevo, kov, kameň ... . Laminovaný plast sa stal viac pestrým a dekoratívnym a jeho trh začal expandovať. Falošný mramorový laminát bol populárny najmä v 30-tych rokoch 19.storočia a laminát imitujúci drevo bol široko používaný v 40-tych rokoch 19.storočia. Výrobné zlepšenia čoskoro umožnili laminovanému plastu odolať napr. cigaretovým ohorkom, poškriabaniu, chemikáliám a materiál sa stal omnoho atraktívnejším, farebnejším a trvácnejším a dnes sa používa aj na výrobu predmetov dennej potreby.

Vedľajšie produkty, odpad[upraviť | upraviť zdroj]

Výrobný proces plastického materiálu má za následok výrobu niekoľkých vedľajších produktov, pričom niektoré z nich sa považujú za nebezpečné, ako napr. toxické emisie, ktoré vychádzajú z fenolovej živice počas laminovacieho procesu a akrylové živice a tvrdidlá používané pri aplikácii plastického materiálu. Dekoratívny plastický laminát samotný nie je považovaný za recyklovateľný plast, no napriek tomu dnes mnohí výrobcovia podnikli niekoľko opatrení, aby došlo k redukcii škodlivého odpadu a emisií. Eliminovali sa liehové emisie vďaka úprave skladby melamínu, papier a laminovaný zvyšok sa spaľuje v kotloch a tým sa redukuje množstvo odpadu vyvážaného na skládky. Prísady založené na kovovej báze predstavujú taktiež určité nebezpečenstvo pre životné prostredie a preto dochádza k ich redukcii a plánovanej úplnej eliminácii v budúcnosti.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Cowie, J.M.G. Polzmers: Chemistry and Physics of Modern Materials, 2nd edition, Champan and Hall, 1991
  • Lewin, Susan Grant, ed. Formica and Design: From the Counter Top to High Art, Rizzoli International Publications, 1991

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]