Plateosaurus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Plateosaurus
Plateosaurus.jpg
Model plateosaura.
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Plazy Reptilia
Podtrieda (subclassis) Diapsida
Infratrieda (infraclassis) Archosauria
Divisio Avemetararsalia
Subdivisio Ornithodira
Nadrad (superordo) Dinosaury Dinosauria
Rad (ordo) Saurischia
Podrad (subordo) Sauropodomorpha
Infrarad (infraordo) Prosauropoda
Čeľaď (familia) Plateosauridae
Rod (genus) Plateosaurus
Vedecký názov
Plateosaurus engelhardti
Meyer, 1837
Synonymá:
Sellosaurus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Plateosaurus bol veľký a mohutný bylinožravý prosauropod. Žil pred 215 až 205 miliónmi rokov.

Pozostatky[upraviť | upraviť zdroj]

Tento z mnohých viac či menej kompletných kostier (vyše 100!) a viacerých druhov známy dinosaurus patril medzi najhojnejšie dinosaury svojho času (podčiarkuje to aj rozšírenie nálezov jeho pozostatkov v Nemecku, Švajčiarsku, Anglicku, Švédsku, Grónsku a Francúzsku). Ide o prvého dinosaura, o ktorom vieme, že žil v čriedách, v ktorých pravdepodobne neustále migroval za potravou.

Znaky[upraviť | upraviť zdroj]

Rekonštrukcia plateosaura v postavení na zadných končatinách.

Plateosaurus disponoval dlhým krkom a chvostom, podobne ako iné vyspelé prosauropody. Zo sudovitého trupu mu vyrastali dlhé zadné končatiny, dvakrát také dlhé ako predné, ktoré boli síce krátke, no silné. Z piatich prstov predných končatín bol najväčší palec, kým krajné dva prsty zakrpateli. Na prvých troch prstoch boli veľké zahnuté pazúry, ktorými sa bránil a vyhrabával podzemné časti rastlín. Bol zrejme schopný bipédnej (dvojnohej) chôdze, pričom sa bežne dokázal vztýčiť na zadné končatiny počas spásania horných vetiev stromov.

Veľkosť[upraviť | upraviť zdroj]

Rast tela zástupcov rodu Plateosaurus podľa najnovších štúdií do značnej miery závisel od vonkajších podmienok. Niektoré prestali rásť už po dosiahnutí dĺžky 4,8 m. (najmenšie známe exempláre), kým iné dosahovali viac než dvojnásobnú veľkosť s váhou okolo štyroch až piatich ton. takýto typ rastu, hoci je typický pre plazy, nemusí znamenať, že plateosaury mali metabolizmus plazieho typu (ako argumentuje napr. Gregory Paul [1]).

Použitá literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Sander, P. M. & N. Klein. 2005. Developmental plasticity in the life history of a prosauropod dinosaur. Science 310(5755):1800-1802.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]