Pleso

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vznik plesa (anglicky)
Veľké Hincovo pleso
Štrbské pleso
Batizovské pleso

Pleso je označenie pre tatranské (prípadne nízkotatranské) jazero ľadovcového pôvodu. V Poľsku sa označujú staw, čo ale v podstate znamená akékoľvek jazierko.

Štatistika a charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

V slovenských Tatrách ich je 87, v poľských 48 plies, v Nízkych Tatrách 2. Z tatranských plies je asi 105 trvalých, ostatné miznú na jar, najneskôr na jeseň. Plocha všetkých 135 plies je takmer 3 km štvorcové a celkový objem je asi 12 mil. kubických metrov vody.

Najväčšie a najhlbšie je na Slovensku Veľké Hincovo pleso (20,08 ha, 53 m), najvyššie položené stále pleso je Modré pleso (2 192 m n. m.), najvyššie položené nestále pleso je Baranie pliesko (2 207 m n. m.), najnižšie položené na Slovensku sú Rakytovské plesá (1 307 m n. m.), najnižšie položené v celých Tatrách sú Toporowe stawy (1 100 m n. m.) . Veľké plesá sú na poľskom území Tatier, napríklad najväčšie pleso celých Tatier je Morské oko (34,54 - 34,92 ha, hĺbka 50,8 m).

Teplota plies (okrem nižšie položených či plytkých) je aj v lete na povrchu maximálne 15 stupňov. V zime sa na všetkých plesách vytvára ľadová pokrývka hrubá okolo 50 cm. Ako posledné rozmŕzajú v septembri Zmrzlé, Zamrznuté či Ľadové pleso.

Prítoky plies sú väčšinou podpovrchové, niektoré majú aj povrchový prítok napr. Popradské pleso. Niektoré majú povrchový odtok.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Plesá vznikli počas štvrtohorného zaľadnenia pôsobením ľadovcov a po ich ústupe. Tvoria vodnú výplň paniev, vyhĺbených do dna dolín ľadovcami.

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

  • karové plesa – v nich voda vypĺňa ľadovcový kar vyhĺbený v kompaktnom skalnom dne doliny
  • hradené plesá (morénové plesá) - vznikli po roztopení ľadovca za jeho čelnou, prípadne bočnými morénami, brániacimi vode pri odtoku
  • kombinácia karového a hradeného plesa
  • plesá vzniknuté krasovou činnosťou - jedine Tiché pleso (vzniklo zrútením stropu jaskyne)

Zánik[upraviť | upraviť zdroj]

Plesá postupne zanáša horninový materiál, ktorý do nich vlečú zrážky (príklad bývalého Lievikového plesa). Iná možnosť je pri nižšie položených plesách zánik vegetáciou, najmä rašeliniskami (príklad bývalého Slepého plesa). Ďalšia možnosť je pri morénových plesách porušenie tesnosti hradiacej morény (príklad v minulosti asi najväčšieho tatranského plesa, po ktorom zostala asi 60-hektárová panva Christlovej s rašeliniskami a nimi pretekajúcim Studeným potokom).

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Plesá zadržiavajú vodu a vyrovnávajú povrchový aj podpovrchový odtok. Čistota vody je vysoká. Preto majú dôležitý vodohospodársky význam ako zásobáreň vysoko kvalitnej pitnej vody.

Najväčšie slovenské plesá[upraviť | upraviť zdroj]

Vyšné Wahlenbergovo pleso
Poradie Názov Plocha (ha) Nad. výška (m n. m.) Hĺbka (m)
1. Veľké Hincovo pleso 20,08 1 946 53,0
2. Štrbské pleso 19,76 1 346 20,0
3. Nižné Temnosmrečinské pleso 12,00 1 677 38,0
4. Vyšné Bielovodské Žabie pleso 9,56 1 699 24,3
5. Popradské pleso 6,88 1 494 17,0
6. Vyšné Temnosmrečinské pleso 5,55 1 725 19,0
7. Nižné Terianske pleso 5,47 1 940 47,2
8. Vyšné Wahlenbergovo pleso 5,18 2 157 21,0
9. Krivánske Zelené pleso 5,16 2 013 23,1
10. Nižné Bielovodské Žabie pleso 4,65 1 675 20,2

Najväčšie plesá Západných Tatier[upraviť | upraviť zdroj]

Druhé a tretie Roháčske pleso
Poradie Názov Plocha (ha) Nad. výška (m n. m.) Hĺbka (m)
1. Dolné Roháčske pleso 2,22 1 563 6,3
2. Horné Roháčske pleso 1,45 1 718 8,1
3. Dolné Jamnické pleso 1,13 1 728 4,0
4. Horné Bystré pleso 0,86 1 875 12,5
5. Horné Račkovo pleso 0,74 1 717 10,0
6. Tretie Roháčske pleso 0,61 1 653 3,7
7. Dolné Jamnické pleso 0,41 1 834 8,0
8. Spodné Bystré pleso 0,34 1 837 4,0
9. Pleso pod Zverovkou 0,31 983 1,2
10. Ťatliakovo jazero 0,28 1 370 1,2

Úplné zoznamy plies[upraviť | upraviť zdroj]

Zoznam významných plies v Tatrách[upraviť | upraviť zdroj]